Tisícky majiteľov áut na Slovensku unikajú pokutám 3 300 eur. Odborník navrhuje nový sankčný systém
- Pokutu za nesplnenie si povinnosti dostane len minimálna časť majiteľov týchto vozidiel
- Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR
- Pokutu za nesplnenie si povinnosti dostane len minimálna časť majiteľov týchto vozidiel
- Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR
Predstav si, že okresné úrady každý rok dostanú okolo 300-tisíc hlásení o ľuďoch bez povinného zmluvného poistenia (PZP). Vieš, čo je na tom smutné? Iba malá hŕstka majiteľov týchto áut dostane pokutu. Kontrolný a sankčný systém funguje tak zle, že Slovensko technicky zostáva v minulom storočí.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR zistil, že v rokoch 2018 – 2023 to 28 vybraných okresných úradov nezvládlo.
„Zistenia kontrolórov sú také alarmujúce, že odporučiť môžeme jedine to, aby rezort financií v spolupráci s ministerstvom vnútra pripravili úplne nové pravidlá pre efektívny a účinný sankčný systém voči tým majiteľom, ktorí z rôznych, aj špekulatívnych dôvodov nepristúpia k poisteniu auta a ohrozujú nielen majetok, ale aj zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky,“ konštatuje predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.
„Absurdný“ systém PZP vozidiel
Za šesť rokov oznámila Slovenská kancelária poisťovateľov okresným úradom viac ako 1,8 milióna prípadov, keď majitelia áut nemali povinné poistenie. Okresné úrady však udelili iba 32 640 pokút v hodnote viac ako 3,8 milióna eur. Z tejto sumy sa vymohlo len necelých 44 percent.
NKÚ tvrdí, že štát týmto prichádza o milióny eur ročne. Tieto peniaze by mohli zvýšiť bezpečnosť na cestách a znížiť počet dopravných nehôd. V súčasnom systéme platia zodpovední motoristi škody spôsobené neplatičmi. Taktiež prispievajú do osobitného účtu ministerstva vnútra, z ktorého by sa mali financovať projekty na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky.
„Systém povinného zmluvného poistenia vozidiel zastal v čase a je taký absurdný, že môže demotivovať zodpovedných, a teda platiacich ľudí. Ukážkou absurdnosti je skutočnosť, že Slovenská kancelária poisťovateľov spravidla raz do roka odovzdáva na CD nosičoch príslušným úradom excelovské zoznamy nepoistených vozidiel. Štát totiž nezabezpečil plošný informačný online systém. Nehovoriac o tom, že okresné úrady sú personálne poddimenzované a chýba im technické vybavenie na to, aby sa všetkými oznámeniami zaoberali v reálnom čase. Správne konania sú spúšťané niekedy až po roku či dvoch,“ priblížil závery auditu šéf kontrolórov v zverejnenej správe.
Systém ukladania pokút u susedov
V systéme našli kontrolóri aj veľa netransparentných procesov. Úradníci sami rozhodujú, ktorý spis vybavia a akú pokutu dajú. Napríklad v Banskej Bystrici v roku 2018 riešili najmä ľudí s priezviskami na A-B. V roku 2019 to bolo B-Č a v rokoch 2020 a 2021 sa zamerali na písmeno D. V Bardejove riešili len prípady, kde nebolo poistenie viac ako 6 mesiacov.
Prešovskí úradníci nedávali pokuty, keď bolo vozidlo vo vlastníctve právnickej osoby. Kontrolóri zistili aj prípady, kde úrad nemal záznamy, takže úradníci nevedeli preukázať, že prípad riešili.
„Napríklad v susednom Poľsku sú údaje o vozidlách prístupné online a úrady spúšťajú konanie do 14 dní, aj vďaka tomu je u nášho severného suseda menej ako percento nepoistených vozidiel,“ dodáva NKÚ.
Kompetenčný chaos na Slovensku
Na Slovensku máme 72 okresných úradov a každý z nich by mal podľa zákona udeľovať pokuty za nezaplatenie PZP. Kontrola však ukázala, že túto agendu vybavuje len 49 úradov. Najmenšie okresné úrady na to neboli technicky ani personálne pripravené.
Napríklad v rokoch 2020 – 2023 v okrese Sabinov nikto agendu PZP nevykonával, takže žiadny neplatič nedostal pokutu. Poisteniu vozidiel sa v celom štáte venovalo len 50 až 55 zamestnancov. Väčšinou išlo o jedného zamestnanca na úrad, ktorý mal na starosti aj inú odbornú agendu.
Situáciu ešte viac komplikuje, že agenda patrí pod rezort financií, ale okresné úrady patria pod ministerstvo vnútra.
„Kompetenčný chaos sa premieta do oblastí, ktoré súvisia nielen s plnením si zákonných povinností vlastníka vozidla, ale aj ohrozovaním majetku či bezpečnosti iných účastníkov cestnej premávky. Riešením je zmena legislatívy a digitalizácia celej PZP agendy,“ hovorí ďalej šéf NKÚ.
Pokuty do 3 319 eur
Vedel si, že okresné úrady môžu dať pokuty za neuzatvorené poistenie od 16,60 do 3 319,39 eura? Chýbajúci „sadzobník“ a metodika spôsobili, že úrady určovali výšku pokút rôzne.
V Košiciach bola priemerná pokuta 32,76 eura, kým v Prešove až 221,04 eura. Až 24 z 28 kontrolovaných úradov používalo na výpočet výšky pokuty kalkulačky komerčných poisťovní. V Žiline dali pokutu nižšiu ako zákonom stanovené minimum. V Rožňave stornovali pokuty, lebo nevedeli nájsť neplatičov.
Andrassy upozornil: „Ak by len nami kontrolované úrady konali vo všetkých prípadoch oznámení o neuzatvorení poistenia, pri najčastejšie ukladanej pokute 80 eur, mohol by byť príjem štátneho rozpočtu za šesť rokov vyšší o viac ako sto miliónov eur.“
V Poľsku majitelia áut platia minimálnu pokutu asi 65 eur a za nepoistenie auta dlhšie ako 14 dní dostanú pokutu vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Naopak v Británii za nepoistené vozidlo hrozí finančná pokuta, odobratie vozidla alebo zákaz šoférovania. V Belgicku môže majiteľ za jazdu bez PZP dostať väzenie od ôsmich dní do šiestich mesiacov.
Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroj: NKÚ