Bič na vyše 100 000 Slovákov: Hrozí, že prídu o prácu a dostanú riadnu pokutu. Poznáme detaily

Slovensko má dlhodobo problém s množstvom fiktívnych živnostníkov. Nie je to žiadna novinka. Európska únia tieto osoby definuje ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) pracujúce iba pre jedného klienta alebo jedného dominantného klienta, ktorý im určuje pracovný čas. Samy pritom zamestnancov nemajú. Dáta z Eurostatu ukázali, že Slovensko malo v roku 2018 z celkového počtu SZČO najvyšší podiel fiktívnych v celej EÚ.

V čom je vlastne problém? Ak by boli všetci riadne zamestnaní, odvedené dane a odvody by sa zvýšili až o 648 miliónov eur. Ide o čiastku, ktorú by štát v súčasnosti veľmi rád privítal. Ministerstvo práce preto nedávno oznámilo, že chce proti fiktívnym či núteným živnostiam zakročiť. Živnostníci totiž odvádzajú z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky.

V roku 2023 sme na Slovensku evidovali takmer 110-tisíc fiktívnych samostatne zárobkovo činných osôb. V budúcnosti by firmám či zamestnávateľom mohla za nesprávne zamestnávanie SZČO hroziť mastná pokuta. A to od 2 000 do 200 000 eur, avizoval rezort financií. Samotný fiktívny živnostník môže dostať pokutu 331 eur.

Expert vysvetľuje, či to bude fungovať

Ako na sociálnej sieti napísal bývalý podpredseda vlády SR a europoslanec, ktorý v posledných eurovoľbách kandidoval za stranu Demokrati, Jozef Mihál, celá problematika v súvislosti s fiktívnymi SZČO je veľmi komplikovaná. Citujúc svoje výroky z rozhovoru pre Hospodárske noviny uviedol, že dnes už týmto pojmom možno označiť kadekoho.

Napríklad istý finančný poradca, ktorý naháňa klientov a pracuje pre jednu firmu. Takýchto osôb máme na Slovensku podľa Mihála tisíce až desaťtisíce. Otázkou však zostáva, či ide o fiktívneho živnostníka. „Možno áno,“ odpovedal si.

„Ďalej sú to napríklad aj asistenti poslancov, väčšina z nich nepochybne pracuje len pre jedného odberateľa, teda toho svojho poslanca. Čo bude s nimi?“ podotkol. Ak by teda vláda skutočne chcela zakročiť, musela by vyriešiť aj problém s vlastnými poradcami. Ak by to neriešila, musela by čeliť otázkam, prečo túto skupina áno, a túto nie, dodal Mihál.

Výbuch sopky: Slováci uviazli na Sicílii. Popol padal priamo na biele obrusy, z Etny tiekla láva (EXKLUZÍVNA VÝPOVEĎ)

Mihál vysvetľuje, že na Slovensku máme relatívne voľne definovanú závislú prácu. Znamená to, že sa dá veľmi ľahko vyhnúť nálepke riadneho zamestnanca a pracovať ako SZČO. Stačí totiž poukázať, že pracujúca osoba nespĺňa aspoň jednu z piatich podmienok závislej práce. Napríklad teda zamestnávateľ môže tvrdiť, že si jeho „zamestnanec“ určuje pracovný čas sám.

Pracujú skutočne fiktívni živnostníci len pre jedného odberateľa?

Podľa Eurostatu je teda SZČO fiktívna, ak pracuje len pre jedného zamestnávateľa/odberateľa. Mihál ale poukazuje na to, že ide o veľmi zjednodušenú definíciu. Väčšina živnostníkov totiž pracuje len pre jedného klienta aspoň istý čas a až keď zákazku dokončí, presunie sa k ďalšiemu. Ak by sa teda fikcia pri živnosti mala merať podľa počtu odberateľov, musel by sa stanoviť presný časový rámec, v ktorom by sa určovalo, či mala SZČO viacero odberateľov alebo nie.

Ďalším problémom je aj fakt, že SZČO síce môže mať viacerých zákazníkov, no ak ide o spriaznené firmy, je to stále ten istý majiteľ, a teda jeden skutočný klient. Taktiež môže živnostník pracovať pre desiatich klientov, no jeden z nich vytvorí drvivú väčšinu jeho obratu a zvyšných deväť je len symbolických.

Ide teda o viaceré detaily, ktoré sa v boji proti fiktívnym živnostníkom musia presnejšie určiť, myslí si Mihál.