Najnovší prieskum z dielne NATO je odhalený. Ukázal, či Slováci naozaj chcú vystúpiť z Aliancie
- Výsledky ukázali, aký majú Slováci postoj k NATO
- Zisťovali aj podporu Ukrajiny
- Dôvera v tradičné médiá podľa výsledkov klesla
- Výsledky ukázali, aký majú Slováci postoj k NATO
- Zisťovali aj podporu Ukrajiny
- Dôvera v tradičné médiá podľa výsledkov klesla
Severoatlantická aliancia (NATO) vykonala prieskum naprieč všetkými členskými štátmi. Keďže sme členom, zapojilo sa aj Slovensko. Respondentov sa pýtali také veci, ako je vôľa ostať v NATO, podpora pomoci Ukrajine či dôvera správam o vojne od tradičných médií.
Pozitívne výsledky
Ako NATO uvádza na svojom webe pred tohtoročným summitom vo Washingtone si NATO objednalo prieskum verejnej mienky vo všetkých 32 členských krajinách. V prieskume oslovili viac ako 30-tisíc respondentov.
Chceli od nich, aby sa podelili o svoje názory v niekoľkých oblastiach, vrátane podpory členstva ich krajiny v NATO, záväzku ku kolektívnej obrane spojencov svojej krajiny a súhlasu so zvýšenými výdavkami na obranu. Celkovo zostáva podpora NATO silná, rovnako ako podpora zvýšených výdavkov na obranu, napísali.
Na stránke uviedli, že väčšina opýtaných spojencov naďalej súhlasí s tým, že ich krajina by mala v prípade napadnutia spojenca brániť. Konkrétne 63 percent. Až 70 percent by v referende hlasovalo za zotrvanie ich krajiny v NATO.
Podpora na udržanie alebo zvýšenie výdavkov na obranu predstavuje 76 percent. Podpora zvýšených výdavkov na obranu naďalej rastie a je najčastejšou reakciou preferencií výdavkov, konkrétne 41 percent, píše Aliancia.
Priaznivosť voči Rusku a Číne zostáva podľa výsledkov nízka. Uviedli, že väčšina respondentov zo Spojencov má negatívny názor na Rusko (62 %) a Čínu (48 %). „Rovnako ako v predchádzajúcich prieskumoch pred summitom boli zahrnuté otázky týkajúce sa vojny Ruska proti Ukrajine,“ pripomínajú na svojom webe.
Dodávajú, že približne dve tretiny opýtaných spojencov sa domnievajú, že ruská vojna proti Ukrajine ovplyvnila bezpečnosť a ochranu ich krajiny (63 %). Medzi respondentmi nastala podstatná väčšinová zhoda, že ich krajina by mala Ukrajine naďalej poskytovať podporu (61 %).
Chceme vystúpenie z NATO?
Bližšie sa na prieskum pozreli aj tvnoviny.sk. Konkrétne sa zamerali na odpovede Slovenskej republiky. Podľa výsledkov až dve tretiny opýtaných Slovákov chcú, aby naša krajina ostala v NATO. Takmer rovnako jednoznačné bolo v prípade otázky podpory Ukrajiny. Tu sa respondenti rozdelili do dvoch približne rovnakých názorových táborov.
Horšie to už máme čo sa týka dôvery v tradičné médiá. V tejto otázke zaznamenali výsledky najväčší pokles. Pri otázke o dôvere v tradičné médiá pri správach o rusko-ukrajinskej vojne im neverí viac ako polovica ľudí.
Väčšina Slovákov podľa prieskumu chce, aby sme zostali v NATO. Súhlasí s tým 65 % respondentov a 23 % si myslí, že by sme alianciu mali opustiť. Analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíčkek pre portál vysvetlil, že keby sme odišli z NATO, išlo by najmä o podkopanie bezpečnostných a obranných garancií a vystavenie danej krajiny bezprecedentnému tlaku z vonkajšieho priestoru.
Zdôrazňuje, že krajiny ako Slovensko, Maďarsko či Česko by sa totiž podľa neho nedokázali ubrániť bez pomoci. „NATO je mnohonásobne vojensky, finančne i ekonomicky silnejšie než Rusko. Pre jednotlivé štáty to však neplatí,“ uviedol Havlíček.
Otázka Ukrajiny aj tradičných médií
V otázke pomoci nášho východného suseda už neboli výsledky také jednoznačné. Podporu Ukrajinu schvaľuje podľa výsledkov 49 % a proti je 44 %. Havlíček pre tvnoviny.sk uviedol, že ak by sa naša krajina rozhodla túto pomoc ukončiť, nič by sa však v podstate nestalo. Krajiny ako Slovensko či Maďarsko prispievajú do celkovej podpory Ukrajiny od NATO totiž minimálne a v niektorých oblastiach vôbec.
Dodáva, že by tieto následky boli zanedbateľné. Myslí si, že omnoho väčší vplyv by mala hypotetická situácia, v ktorej by dotovanie zastavili Spojené štáty či Nemecko.
„Pomoc každého štátu je však pre Ukrajinu symbolicky dôležitá, o to viac z pohľadu susedných krajín, ktoré sú významné z hľadiska cezhraničných vzťahov a dodávok vybavenia a materiálu cez svoje územie,“ tvrdí analytik.
Na rad prišla aj otázka týkajúca sa mainstreamu. Po vzore ostatných respondentov aj Slovensko zaznamenalo pokles dôvery v tradičné médiá. Verí im iba 36 % Slovákov, 56 % je v tejto otázke na opačnej strane.
Odborník na informačnú bezpečnosť Tomáš Kriššák ale pre portál uviedol, že tento trend sledujeme už niekoľko rokov a nie je to podľa neho nevyhnutne dôkazom neobjektívnosti mainstreamových médií.
Hovorí, že výsledok odzrkadľuje podľa neho skôr mieru dlhodobej kritiky zo strany mienkotvorných osôb a politikov. Keďže médiá často vykresľujú politikov pri odhaľovaní káuz a škandálov negatívne, politici ich následne kritizujú, čo „prispieva k prehlbujúcej sa nedôvere verejnosti“.
Zdroje: NATO, tvnoviny.sk