Boj proti emisiám spôsobí dočasný šok, Slovákom zdražie život. Štát už odhadol, koľko si priplatíme
- Slováci, ktorí cestujú autami, si už onedlho priplatia desiatky až stovky eur
- Ide o zdražovanie spôsobené opatreniami na boj proti produkcii emisií
- Slováci, ktorí cestujú autami, si už onedlho priplatia desiatky až stovky eur
- Ide o zdražovanie spôsobené opatreniami na boj proti produkcii emisií
Minulý rok europoslanci v Bruseli schválili časť klimatického balíka, ktorá v spoločnosti nezískala množstvo pozitívnych ohlasov. Cieľom balíčka ako takého je výrazne znížiť emisie skleníkových plynov. A dosiahnuť sa to má pomocou reformy obchodovania s emisiami (ETS2). Tá však podľa viacerých kritikov môže výrazne uškodiť bežným ľuďom.
Ešte v októbri 2023 nemecký think-tank ERR odhadoval, že keď sa ETS2 rozšíri do dopravy, mohlo by to zvýšiť ceny benzínu približne o 40 centov za liter. Nemecké autority ale uvádzali podstatne konzervatívnejší 10-percentný nárast.
ETS 2 totiž bojuje s emisiami tým, že stanovuje ceny uhlíka produkovaného domácnosťami (kúrením) či cestovaním. Európska únia sa tým síce snaží povzbudiť ľudí aj firmy, aby fosílne palivá využívali pomenej, no ceny kvót na uhlík sa však odrazia na cenách bežného života.
Ako píše Finweb, motoristom teda hrozí zdražovanie nákladov na tankovanie od roku 2027. Zelená daň v rámci ETS2 sa už chystá aj na Slovensku. V jednoduchosti sa dá povedať, že aj bežní ľudia si budú musieť platiť za fiktívne povolenky. Tie boli pritom doteraz len povinnosťou pre firmy, ktoré do ovzdušia vypúšťali emisie. V princípe – čím viac emisií vypustili, tým viac zaplatili.
Doprava ale podľa Finwebu zodpovedá za štvrtinu všetkého oxidu uhličitého vytvoreného ľuďmi v rámci Európskej únie. Jeho spoplatnenie preto zasiahne aj ceny palív. Okrem motoristov to pocítia najmä domácnosti kúriace čiernym a hnedým uhlím.
Plán má ale ochranný mechanizmus, podotýka ERR. Zákonodarcovia vlani sľubovali, že ceny uhlíka neprerastú do extrémov a systém ich má za úlohu držať pod úrovňou 45 eur za tonu oxidu uhličitého (CO2).
To znamená, že by nemalo dôjsť k radikálnemu zdražovaniu, aké hlási samotný think-tank. Naopak, benzín či nafta by o necelé tri roky zdraželi o spomínaných 10 centov za liter. Finweb podotýka, že podľa štátu tak osobná doprava pre bežného človeka priemerne zdražie o 80 až 175 eur ročne.
Zastropuje sa to skutočne?
Zatiaľ čo systém teda počíta so zastropovaním na úrovni 45 eur za tonu CO2, viaceré štúdie v tom také optimistické nie sú. Napríklad aj nemeckí odborníci z Agora Energiewende hlásia, že skutočná hranica môže dosiahnuť až 200 eur za tonu. Samotný plán totiž podľa nich nedokáže skutočne zabezpečiť plánovaný a sľubovaný strop.
Celý systém podľa think tanku volá po množstve dodatočných opatrení. Cena jednej tony CO2 v sektore dopravy a stavebníctva sa totiž v budúcnosti určí podľa dopytu po fosílnych palivách, avizujú experti. A čím je tento dopyt vyšší, tým stúpni aj ceny v ETS2. Preto existuje aj ochranný systém a zastropovanie cien.
Tieto sektory ale dlhodobo nie sú schopné dosiahnuť stanovené ciele v rámci zelenej politiky EÚ. Viacerí zákonodarcovia preto zdieľajú obavy, Únia jednoducho nebude schopná udržať ceny na úrovni 45 eur za tonu CO2.
Ak by sa skutočne naplnili obavy nemeckých think-tankov, osobná doprava by pre bežného Slováka zdražela proti štátnym predpokladom štvornásobne viac.
Zdroje: ERR, Finweb, Agora Energiewende