Vláda prichádza s veľkým zdanením Slovákov: Štát si vezme eurá za výber z bankomatu, platbu kartou aj prevod na účet

V rámci hľadania spôsobov, ako stabilizovať verejné financie, ministerstvo financií uvažuje o zavedení novej dane z bankových prevodov. Tento návrh, inšpirovaný maďarským modelom, by mohol priniesť do štátneho rozpočtu približne 550 miliónov eur ročne, čo by výrazne prispelo k plánovanej konsolidácii verejných financií na budúci rok. Informuje o tom Denník E.

Noviny upozorňujú, že podobné stámilióny eur podľa odborníkov možno získať cez zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH), no vládna koalícia sa tomuto kroku snaží vyhnúť.

Zvýšenie DPH by totiž priamo zasiahlo peňaženky domácností a zvýšilo životné náklady, čo je politicky citlivé opatrenie. Ministerstvo financií preto zvažuje zavedenie novej dane z bezhotovostných transakcií, ktorá by mala podobný finančný efekt, ale inak rozložený vplyv.

Bežné finančné úkony

Podľa návrhu by sa daň vzťahovala na širokú škálu bezhotovostných transakcií vrátane bežných prevodov z účtu na účet, výplaty miezd, platenia faktúr, platieb kartou a dokonca aj výberov z bankomatov. Odhadovaný príjem z tejto dane by pokryl viac ako tretinu plánovaného konsolidačného balíčka vo výške 1,4 miliardy eur, ktorý má znížiť rozpočtový deficit.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Denníku E informáciu potvrdili dva anonymné zdroje blízke návrhu, ktorí však nechceli byť menovaní. Ministerstvo financií na otázky Denníka E reagovalo opatrne: „Ministerstvo financií by aktuálne nerado podporovalo akékoľvek špekulácie o tejto téme,“ uviedli od ministra za Smer Ladislava Kamenického.

Aký vplyv by malo celé zdanenie na ľudí? Drvivá väčšina peňazí pre štát by podľa informácií novinárov pochádzala od firiem. Keď vám príde výplata na účet, tak platiť za to bude zamestnávateľ. Presný mechanizmus, ako by to mohlo fungovať, však známy ešte zďaleka nie je.

Denník E však upozorňuje, že napríklad daň za výber z bankomatu do 360 eur by mohla znášať banka dvakrát do mesiaca. Pri platbe kartou by išlo o minimálne hodnoty dane a pri bankovom prevode by sa daň neplatila z prvých 50 eur. Všetko sú to však len návrhy, ktoré ministerstvo môže meniť, prípadne nemusí ani zaviesť.

Na muške aj živnostníci

Ako sme ťa informovali, tak v koalícii je polemika aj týkajúca sa živnostníkov. Týka sa to takmer 300-tisíc Slovákov, ktorí využívajú paušálne výdavky slúžiace ako možnosť znížiť si základ dane.

Tento zákon bol jednou zo zmien, ktoré nastali počas tretej vlády Smeru v rokoch 2016 – 2020. Vtedy sa to podarilo presadiť strane SNS. Od roku 2017 sa sadzba paušálnych výdavkov zvýšila zo 40 na 60 % z úhrnu príjmov a stúpol tiež ročný limit z 5040 eur na 20-tisíc eur. 

Šéf SNS Andrej Danko sa pre Hospodárske noviny pred pár dňami vyjadril, že živnostníci sú v súčasnosti predmetom diskusie. „Je tlak na zrušenie či na úpravu paušálnych výdavkov, potom je otázka aj v prípade systému zdanenia, vôbec to zatiaľ nie je uzavreté, existujú rôzne varianty,“ skonštatoval Danko pre HN.

On sám však tvrdí, že na zmeny tlačia koaliční partneri, no SNS považuje tento pilier za jeden zo svojich vlajkových lodí. Debatu o zmenách tak chce ustáť na rokovaní koaličnej trojky.

Deficit je vyšší ako 4 miliardy eur

Nech sa vláda rozhodne pre akýkoľvek postup, je jasné, že konať musí. Slovenský štátny rozpočet totiž skončil ku koncu júna s deficitom vo výške 4,012 miliardy eur. To je o 1,216 miliardy eur viac ako v rovnakom období minulého roka, čo predstavuje nárast o 43,5 %. Informovalo o tom Ministerstvo financií SR.

V porovnaní s minulým rokom klesli príjmy štátu o 472 miliónov eur (4,7 %) a dosiahli 9,501 miliardy eur. Naopak, výdavky štátu vzrástli o 744 miliónov eur (5,8 %) a dosiahli 13,513 miliardy eur.

Medziročne vzrástli daňové príjmy o 193,5 milióna eur (2,3 %). Najväčší nárast zaznamenala daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorá priniesla o 167,6 milióna eur viac. Tiež stúpli príjmy z daní vyberaných zrážkou (54,2 milióna eur), spotrebných daní (31,7 milióna eur) a iných daní na tovary a služby (6,3 milióna eur).

Na druhej strane osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach vzrástol o 207,1 milióna eur, ale solidárny príspevok z odvetví ropy, plynu, uhlia a rafinérií klesol o 257,9 milióna eur.

Daň z príjmov právnických osôb priniesla o 22,5 milióna eur viac, zatiaľ čo daň z príjmov fyzických osôb klesla o 36,1 milióna eur. Príjmy z daní z medzinárodného obchodu a transakcií klesli o 3,6 milióna eur.

Príjmy z rozpočtu Európskej únie klesli o 482,9 milióna eur (60,6 %). Ministerstvo financií vysvetľuje, že tento pokles je dôsledkom ukončovania programového obdobia 2014 – 2020. Očakáva sa, že príjmy budú doplnené v auguste a septembri 2024.

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu vzrástli o 158,6 milióna eur, čo je nárast o viac ako štvrtinu oproti minulému roku.

Výdavky na projekty financované z rozpočtu EÚ vzrástli medziročne o 295,3 milióna eur (22,6 %). Toto zvýšenie zahŕňa aj výdavky na spolufinancovanie programov Slovenska a EÚ, ktoré vzrástli o 35,9 milióna eur (17,2 %).

Na druhej strane výdavky z Plánu obnovy a odolnosti klesli o 165,8 milióna eur (64,3 %). Platby do rozpočtu EÚ klesli o 108,8 milióna eur (22,7 %). Transfery do Sociálnej poisťovne vzrástli o vyše 260 %, čo predstavuje zvýšenie o 940 miliónov eur oproti minulému roku.