Slovensko ide gréckou cestou, varujú odborníci. Štátny dlh siaha k 100 miliardám eur

Mnohí Slováci si ešte živo pamätajú na finančné ťažkosti, ktoré postihli Grécko v roku 2009. Dnes, o pätnásť rokov neskôr, sa Slovensko podľa odborníkov na dátovú analýzu z projektu Dáta bez pátosu ocitá v znepokojivo podobnej situácii. Čelíme totiž ekonomickým výzvam, ktoré pripomínajú predkrízové obdobie v Grécku.

Kľúčovým problémom nie je nedostatok príjmov, ale nadmerné výdavky štátu. Krajina má problém hlavne s trvalými deficitmi vo výške 5 – 6 % HDP, čo ročne predstavuje astronomických 6 – 8 miliárd eur. Štátny dlh prudko stúpa a predpokladá sa, že do roku 2028 dosiahne výšku až 100 miliárd eur. Alarmujúce je, že úrokové náklady sa za tri roky zdvojnásobia na 2 miliardy eur ročne.

Problémom sú extrémne výdavky

Nadmerné míňanie sa prejavuje v troch kľúčových oblastiach. Verejný sektor zaznamenáva nárast počtu zamestnancov a ich platov, pričom priemerná ročná mzda dosahuje 20 000 eur. Paradoxne, v niektorých profesiách, ako sú učitelia, zdravotné sestry či policajti, stále pretrváva nedostatok pracovníkov.

Výdavky na dôchodky predstavujú ďalšiu významnú záťaž pre štátny rozpočet. Za posledných päť rokov sa zvýšili o viac ako 60 %. V prvej polovici roka 2024 dosiahnu 6,2 miliardy eur, čo je výrazný nárast oproti 3,7 miliardám v roku 2019.

Situáciu komplikuje aj fakt, že na rozdiel od susedných krajín Slovensko používa euro. Tým sa znemožňuje devalvácia meny ako potenciálneho nástroja na vyrovnanie produktivity. Slovensko stojí pred vážnou výzvou: nájsť spôsob, ako znížiť výdavky, a zefektívniť hospodárenie štátu, aby sa vyhlo osudu, ktorý postihol Grécko pred pätnástimi rokmi.

Hypotéka alebo prenájom? Odborník prezradil, ktorá možnosť je pre mladých ľudí výhodnejšia

Obyvateľstvo starne

Slovensko čelí vážnym demografickým výzvam, ktoré ohrozujú udržateľnosť verejných financií. Národná banka Slovenska vo svojej analýze poukazuje na mimoriadne rýchle starnutie populácie. Pracujúcich ľudí bude čoraz menej, čo pocítime už o 10 – 15 rokov. Intenzívnejšie zamestnávanie dôchodcov, mladých ľudí, najmä žien, a kvalifikovaných cudzincov by mohlo pomôcť zmierniť tento trend.

Napriek miernemu zlepšeniu produktivity naďalej pretrváva priepasť v porovnaní s vyspelejšími krajinami. Kľúčovou výzvou je zrýchliť rast produktivity a prejsť na ekonomický model založený na inováciách. To si vyžiada reformy vzdelávacieho systému, podnikateľského prostredia, kvality inštitúcií a financovania výskumu a vývoja. Dôležité bude zabrániť odlevu domáceho talentu a prilákať kvalifikovanú pracovnú silu zo zahraničia.

Verejné financie predstavujú výraznú zraniteľnosť ekonomiky. Pandémia, vojna, energetická kríza a vládne opatrenia zhoršili ich udržateľnosť. Starnutie obyvateľstva bude zvyšovať tlak na verejné výdavky na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Národná banka Slovenska preto žiada implementovať kredibilný konsolidačný plán, ktorý stabilizuje dlh a pripraví verejné financie na budúce šoky a výzvy starnúcej populácie.

Odkladanie konsolidácie predražuje jej náklady a prenáša bremeno na budúce generácie. Úspešne zvládnuť demografickú vlnu môžu pomôcť politiky na zvýšenie participácie obyvateľov na trhu práce, migrácia kvalifikovanej pracovnej sily a zrýchlenie rastu produktivity práce. K tomu môže prispieť prechod na inovačnú ekonomiku, priaznivé prostredie pre firemné investície a automatizácia výroby využívajúca umelú inteligenciu.