Astronomické náklady na ľudí na Slovensku. Expert odhalil, koľko musí dať firma na zamestnanca
- Ročné náklady na zamestnanca s hrubou mzdou sú vysoké
- Pri priemernej mzde dosahujú takmer 30 000 eur
- Zahŕňajú okrem mzdy aj benefity a povinné odvody
- Ročné náklady na zamestnanca s hrubou mzdou sú vysoké
- Pri priemernej mzde dosahujú takmer 30 000 eur
- Zahŕňajú okrem mzdy aj benefity a povinné odvody
V diskusiách o mzdových nákladoch na Slovensku sa často prehliadajú skutočné výdavky, ktoré zamestnávateľ vynaloží na jedného zamestnanca.
Na základe modelového príkladu so slovenskou priemernou hrubou mzdou 1 500 eur mesačne pripravil exminister, analytik a odborník na financie Jozef Mihál prehľad nákladov, ktoré zamestnávateľ skutočne nesie. Informoval o tom prostredníctvom svojej stránky na sociálnej sieti.
Reálne náklady
V prípade zamestnanca so spomínanou priemernou hrubou mzdou tieto náklady výrazne presahujú samotnú výplatu. Podľa Mihálových prepočtov dosahujú celkové ročné náklady zamestnávateľa sumu 27 307 eur, čo predstavuje až 176 % hrubej mzdy zamestnanca.
Pri hrubej mesačnej mzde 1 500 eur zamestnanec reálne odpracuje 86 % pracovného času, čo je 223 dní z 260 pracovných dní v roku. Za rok tak dostane mzdu 15 480 eur. Zamestnávateľ však musí zaplatiť aj ďalšie náklady.
Napríklad, za 25 dní dovolenky zaplatí 1 750 eur, za 10 platených sviatkov 700 eur a za 5 dní na návštevu lekára 350 eur. Ak zamestnanec čerpá jednu práceneschopnosť ročne na 10 dní, zamestnávateľa to stojí 322 eur. Príplatky za 100 hodín nadčasov ročne vyjdú na 216 eur a príplatky za štyri soboty a dve nedele ročne na 138 eur.
Za 100 hodín pracovnej pohotovosti zamestnávateľ zaplatí 87 eur. Ďalšie náklady zahŕňajú stravovanie (720 eur ročne), príspevok na rekreáciu (250 eur ročne) a príspevok na športové aktivity (300 eur ročne).
Okrem týchto výdavkov, ktoré sú priamo spojené s mzdou, zamestnávateľ platí aj odvody do sociálneho fondu a ďalšie povinné príspevky. Tieto sumy spolu tvoria 6 886 eur ročne. Celkové ročné náklady zamestnávateľa teda dosahujú 27 307 eur, čo je pri prepočte na plný mesačný fond pracovného času 2 646 eur mesačne.
Zamestnanci chcú viac
Firmy sú pritom nútené neustále zvyšovať mzdy a ponúkať čoraz atraktívnejšie benefity, čo vo výsledku znamená, že jeden zamestnanec stojí omnoho viac. Dôvodom je najmä nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. O tejto problematike informuje agentúra SITA.
Podľa najnovšieho prieskumu personálnej agentúry Grafton Recruitment, viac ako 80 % spoločností potvrdilo rast miezd v minulom roku a takmer 40 % spoločností posilnilo svoje benefity. Tento rok očakáva zvýšenie miezd dokonca 89 % zamestnávateľov, pričom zamestnanci považujú za kľúčové aj finančné benefity.
„V rámci našich prieskumov sledujeme ponuku benefitov – či už finančných alebo nefinančných, ako je flexibilný pracovný čas či home office, už takmer 10 rokov. A za celé toto obdobie sa poradie preferencií zamestnancov v princípe nezmenilo. Na prvom mieste sú stále finančné benefity, nasleduje voľno a dovolenka navyše,“ uviedla marketingová riaditeľka Grafton Recruitment a Gi Group, Jitka Kouba.
Rozličné odmeny a bonusy sú dnes žiadané u všetkých zamestnancov bez rozdielu, či už pracujú v kanceláriách alebo výrobných závodoch. Finančné benefity teda hrajú významnú úlohu pri rozhodovaní o prijatí novej pracovnej ponuky a stávajú sa dôležitým nástrojom na udržanie zamestnancov.
Žiaľ, stále platí, že ponuka benefitov od zamestnávateľov sa často líši od preferencií zamestnancov. Medzi žiadané benefity patrí dorovnávanie mzdy pri pracovnej neschopnosti a 13. či 14. mzda, ale aj príspevok na dovolenku a vianočné či iné odmeny.
Ako jediné sa z tohto všeobecného hodnotenia vymykajú firemné akcie, kde sa ponuka väčšinou stretáva s dopytom. Pre zamestnávateľov nie sú až také finančne náročné a na strane zamestnancov sú vítané. Záujem o ne je najmä medzi pracovníkmi z oblasti financií a IT, kde tento benefit víta 85 % a 75 % zamestnancov.
Zdroje: Facebook/Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála, SITA