Dnes je Medzinárodný deň leňošenia. Odborníčka radí, ako oddychovať správne a bez výčitiek

  • Občasné leňošenie nie je len potrebou, ale skôr nevyhnutnosťou
  • Je však dôležité uvedomiť si rozdiel medzi leňošením a lenivosťou
Žena leží na pohovke
Freepik
  • Občasné leňošenie nie je len potrebou, ale skôr nevyhnutnosťou
  • Je však dôležité uvedomiť si rozdiel medzi leňošením a lenivosťou

Dnes to s aktivitami nemusíš preháňať. 10. august ti dáva jedinečnú príležitosť zabudnúť na každodenný zhon a dopriať si zaslúžený oddych. Je totiž známy ako Medzinárodný deň leňošenia. A hoci sa to môže zdať zvláštne, ničnerobenie má priaznivý vplyv na našu psychiku.

„Keď nič nerobíme, dostávame sa viac do kontaktu sami so sebou. Máme priestor na reflexiu svojich emócií a myšlienok a celkovo môžeme ubrať z vysokého životného tempa. Oddych reštartuje celé naše nastavenie, prináša čistejšiu hlavu a vytvára zásobu energie na zvládanie následných povinností,“ vysvetľuje psychologička Zuzana Šofraneková.

Niektorí ľudia však nadobudli presvedčenie, že musia byť neustále produktívni a efektívne využívať každú minútu svojho života. Takýto prístup síce môže prinášať krátkodobé úspechy, ale z dlhodobého hľadiska môže aj uškodiť.

„Keď sme vo vysokom tempe a ženieme sa za výkonom, naše telo neustále zápasí so stresom a môže to vyústiť až do zvýšenia impulzivity a podráždenosti, porúch spánku alebo aj úzkostných porúch.“

Ako správne leňošiť

V prvom rade je dôležité pochopiť, že leňošenie a oddych nie sú len občasnou potrebou, ale sú nevyhnutné pre náš život. „Vďaka oddychu získavame energiu, zvyšujeme mentálnu kapacitu a sme schopní sústredenia, takže ak sa niekto bojí, že leňošením niečo stratí alebo o niečo príde, nie je to tak. Je vhodné si to vyskúšať a uvedomiť si dôležitosť životného balansu,“ hovorí Šofraneková.

Skús sa aspoň na jeden deň oslobodiť od pracovných povinností a dopraj si mentálny oddych. Leňošenie môže byť aktívne alebo pasívne, v závislosti od tvojich preferencií. „Pod aktívnym leňošením si vieme predstaviť pomalšie tempo alebo príjemné pokojové aktivity ako čítanie knihy či počúvanie hudby.“

Pasívne leňošenie spočíva v absolútnom ničnerobení – jednoducho si ľahni na posteľ alebo ležadlo, ideálne niekde na čerstvom vzduchu. Jediné podnety, ktoré budeš prijímať, budú pochádzať z prirodzeného prostredia, nie z telefónu, televízie či podcastových platforiem.

„Môžeme sa snažiť byť tu a teraz a všetkými zmyslami navnímať prítomnosť. Počúvať šum lístia, navnímať vánok na pokožke a podobne. Reguluje to nervovú sústavu a aktivuje uvoľnenie nášho tela.“

Priveľa oddychu škodí

Rovnako ako pri iných veciach v živote, aj tu platí pravidlo, že všetkého veľa škodí. „Pridlhé leňošenie, obzvlášť ak ho využívame len sledovaním televízie alebo surfovaním po sociálnych sieťach, v nás môže vyvolať pocity nenaplnenia a nechuti do života,“ vysvetľuje Šofraneková.

Existuje tiež rozdiel medzi leňošením a lenivosťou. „Ak cítime, že sme zahltení, je vhodné spomaliť. Naopak, ak máme pocit, že sa v našom živote nič nedeje, je na mieste začať niečo robiť. „ Leňošenie teda súvisí s oddychom, zatiaľ čo lenivosť so stagnáciou.

Mnoho ľudí však nevie, že motivácia často prichádza až po tom, čo sa začneme venovať nejakej činnosti. Preto ak máme pocit, že nám chýba motivácia, stačí sa len do toho pustiť. „V každom prípade je nevyhnutné pre psychické aj fyzické zdravie – nájsť životný balans medzi aktivitou a oddychom,“ uzatvára Šofraneková.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroj: Zuzana Šofraneková

Najnovšie videá

Trendové videá