Obciam a mestám redukujú byrokraciu. Banky prišli s vychytávkou, ktorá šetrí čas
- V minulosti niektoré úrady, mestá a obce komunikovali s bankami papierovou formou
- Dnes funguje efektívnejší Systém elektronickej komunikácie
- Do systému sa môžu pripojiť aj ďalšie samosprávy, mestá a obce
- V minulosti niektoré úrady, mestá a obce komunikovali s bankami papierovou formou
- Dnes funguje efektívnejší Systém elektronickej komunikácie
- Do systému sa môžu pripojiť aj ďalšie samosprávy, mestá a obce
Mnohí úradníci, notári či exekútori sú vyťažení zbytočnou byrokraciou. Zrýchliť a zjednodušiť ich prácu sa však v poslednom čase darí aj pomocou efektívnej elektronickej komunikácie. Tá dokáže písomné úkony nahradiť elektronickými, čím sa skracuje aj vypisovanie a samotné vybavenie ich agendy.
Pre veľa „úradných papierovačiek“ existujú teda rýchlejšie digitálne riešenia – ako napríklad systém elektronickej komunikácie, ktorý je jedným z najpopulárnejších pre niektoré úrady, samosprávy a ďalšie inštitúcie. Vyvinula ho Slovenská banková asociácia, patriaca medzi najkľúčovejšie inštitúcie vo finančnom sektore.
Elektronická komunikácia šetrí čas aj peniaze
Štátne inštitúcie, samosprávy, notári či exekútori, ktorí využívajú elektronickú komunikáciu Slovenskej bankovej asociácie, dokážu svoj čas využiť efektívnejšie. Príkladom je aj vybavenie žiadostí o rôzne výpisy z bánk.
Keď v minulosti potrebovali výpis z banky týkajúcej sa dlžoby či stavu na účte, museli oň žiadať písomnou formou. Papierové žiadosti následne zasielali do rôznych bánk. Výsledkom toho množstvo škatúľ so žiadosťami, ktoré potrebovali urýchlene vybaviť.
To je však veľmi neefektívne. „Z hľadiska výmeny údajov nefungovalo nič, nebolo to štandardizované,“ uviedol Ján Budinský, konateľ spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau pre Startitup.
Už roky však majú možnosť využívať takzvaný Systém elektronickej komunikácie, ktorý niekoľko rokov vyvíja Slovenská banková asociácia. Tento systém zjednodušuje komunikáciu medzi bankami a príslušnými štátnymi ako aj verejnými orgánmi, obcami a mestami.
Postupne sa doň zapojili všetky banky a veľké množstvo oprávnených subjektov, ktoré môžu o citlivé informácie žiadať. Technické riešenie zabezpečila spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau.
Výsledkom je omnoho efektívnejší a transparentnejší proces, ktorý skracuje čas vybavovania.
Elektronická komunikácia je aj ekologickejšia. Vďaka nej sa postupne znižuje množstvo spotrebovaného papiera, čo má vplyv na výrub lesov a množstvo ďalších ekologických faktorov.
V roku 2023 sa tak vďaka digitalizácii a takzvanému paperless trendu podľa výročnej správy Európskej asociácie papiera (CEPI) znížila celosvetová výroba papiera o 4 %.
Systém spája banky s úradmi
Do systému sa zapájali postupne, najskôr veľké banky, neskôr aj exekútori, Finančná správa a v neposlednom rade už viac ako 50 miest a obcí, ktoré týmto riešením chcú urýchliť proces vybavovania. Banky pomocou tohto systému dokážu komunikovať s oprávnenými subjektmi, ako sú:
- súdni exekútori,
- Finančné riaditeľstvo SR,
- Notárska komora a notári,
- Sociálna poisťovňa,
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
- mestá a obce ako Bratislava – mesto či Banská Bystrica.
Do komunikácie prostredníctvom systému sa už v októbri tohto roku má pripojiť aj Národný bezpečnostný úrad.
Banky reagujú do pár minút
Ak teda príslušný oprávnený štátny alebo verejný orgán, obec alebo mesto požiada o výpis, už sa nemusí obávať dlhého čakania na výsledok.
Vyžiada si ich pomocou tohto systému, ktoré sú vo väčšine prípadov automaticky spracované a informácie poskytnuté okamžite. Len za obdobie od začiatku tohto roku takto spracovali takmer 994-tisíc žiadostí o zistenie stavu na bankovom účte.
Banky majú povinnosť odpovedať na tieto žiadosti do 48 hodín, no najčastejšie poskytnú odpoveď do 10 – 20 minút, čím efektivita práce s oprávnenými subjektami narastá a významne sa znižuje byrokracia.
Náhrada neefektívnej výmeny dokumentov
Systém elektronickej komunikácie vznikol už v roku 2011.
Spolupráca Slovenskej bankovej asociácie zastupujúcej záujmy bánk a zapojených subjektov (napr. mestá a obce) prebieha na základe uzatvorených zmlúv o spolupráci a technickej podpore, ktoré upravujú vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán pri osobitnej elektronickej komunikácii.
Osobitná elektronická komunikácia je povinná pre všetky banky v zmysle zákona o bankách bez ohľadu na ich členstvo v SBA.
Systém elektronickej komunikácie je náhradou pôvodnej neefektívnej výmeny dokumentov s bankami v papierovej neštruktúrovanej podobe, keďže v minulosti dostávali napr. exekútori množstvo papierových žiadostí od oprávnených subjektov.
Informácie potrebné napr. k príkazu na začatie exekúcie získavali v porovnaní so systémom elektronickej komunikácie oveľa neskôr.
Slováci chcú efektívnejšie úrady
Startitup prostredníctvom ankety na Instagrame zisťoval, ako vnímajú ľudia efektívnosť úradov. Až 93 % hlasujúcim sa zdá, že na úrade čakajú pridlho.
Pri odpovedi na otázku, koľko naposledy čakali na úrade, sa až 39 % hlasujúcich vyjadrilo, že čakalo viac ako dve hodiny, a 22 % hlasujúcich, že čakali viac ako hodinu. Za polhodinu dokázalo vybaviť úrady len 19 % hlasujúcich.
Reálnou pomocou by mohla byť snaha zefektívniť komunikáciu úradov s ľuďmi. S názorom, že by úrady mali viac komunikovať v elektronickej forme, sa v ankete Startitupu stotožnilo až 88 % hlasujúcich.
Zapájajú sa aj samosprávy
V prípade miest a obcí sa do systému oplatí zapojiť všetkým, ktorí majú veľké množstvo žiadostí. Finančné prostriedky na zabezpečenie systému budú nižšie ako personálne náklady.
„Sú mestá, ktoré majú tisícky preverení, takže náš systém je pre nich efektívny“ uviedol Budinský. V dnešnej dobe je tak zapojených už mnoho miest, ako sú Bratislava, Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš a ďalšie.
Kompletný zoznam zapojených miest a obcí v projekte →
Prispieva to k celkovému plánu digitalizácie
Zlepšiť úroveň digitalizácie v rôznych sférach je cieľom rôznych inštitúcií aj štátu. Plány digitalizácie Slovenska patria pod celoeurópsky projekt EÚ Digitálna transformácia Európy.
Jeho cieľom je podľa Európskej komisie zaistiť jednoduchší a kvalitnejší každodenný život pre občanov – a to ako na pracovisku, tak aj v súkromí.
Sme jednotka Vyšehradskej štvorky
Európska únia na základe plnenia plánov digitalizácie stanovuje index digitálnej ekonomiky a spoločnosti. V tohtoročnom hodnotení Slovensko obsadilo 22. miesto zo všetkých 28 štátov Európskej únie.
Lepšie sme však skončili v hodnotení digitálnych zručností, kde vyššie ako základné vzdelanie má 27 % z nás. To nás posunulo na prvú priečku vo Vyšehradskej štvorke.
Z údajov, ktoré vyplývajú z DESI, je vidieť, že sa v oblasti digitálnych verejných služieb drží Slovensko so skóre 72,06 tesne pod priemerom celej Európskej únie.
V porovnaní s najúspešnejšími štátmi, ako je napríklad Malta, sme však stále pozadu. Najhoršie je na tom Rumunsko, ktorému Európska komisia v DESI priradila skóre 52,18/100 na rok 2024.
Digitalizácia je vítaná v celej Európe
Posledná správa digitálnej dekády DESI uvádza, že digitalizáciu Európania celkovo vítajú. Podľa prieskumu v Európe, zistili, že:
- až 3 zo 4 Európanov sa domnievajú, že digitalizácia každodenných služieb verejnosti uľahčuje ich život,
- 82 % respondentov očakáva, že verejné orgány majú zabezpečiť rast v oblasti digitalizácie,
- 86 % respondentov je rovnako presvedčených o dôležitosti zvyšovania výskumu a inovácií na bezpečnejšie a silnejšie digitálne technológie.