Projektový manažér Eurovea Tower: Mrakodrap zmenil panorámu Bratislavy

Prvý slovenský mrakodrap, 168-metrov vysoká Eurovea Tower, bol tento rok skolaudovaný a v súčasnosti v ňom už bývajú  prví majitelia bytov. Ako vyzerala výstavba najvyššej budovy na Slovensku a v čom bola iná oproti filmu, ktorý zachytil jej každodennú realitu? Odpovedá Ľuboš Kaštan, projektový manažér developera  JTRE.

Po skúsenostiach s výstavbou Panorama Towers – najvyšších rezidenčných veží – vám developer JTRE zveril projekt prvého slovenského mrakodrapu. Ako teraz, keď je už projekt dokončený, vnímate výzvu postaviť najvyššiu budovu na Slovensku?

Vždy som chcel robiť výškové stavby, ale na to potrebujete profesijne dozrieť. Je nevyhnutné sa veľa naučiť a nazbierať aj množstvo skúseností. Ako projektovému manažérovi mi zverili výstavbu Panorama Towers, kde som mal najlepšiu školu pri spolupráci so známym španielskym architektom Ricardom Bofillom.

Od prvotnej myšlienky postaviť prvý slovenský mrakodrap nás čakalo nespočetné množstvo výziev, ktoré sme museli zvládnuť, ale o to viac nás všetkých teší výsledok. Prvý slovenský mrakodrap bol preto nielen logickým vyústením našich aktivít na nábreží, ktoré postupne budovali modernú mestskú štvrť Eurovea City podľa princípov pätnásťminútového mesta, ale aj naplnením môjho profesionálneho cieľa.

Elegantná 46-poschodová rezidenčná veža bola po dlhých úvahách osadená na priesečníku troch dominantných osí, čo sa ukázalo ako vynikajúce rozhodnutie, pretože napriek impozantnej výške dokonale splynula s okolitou zástavbou. Samotná výstavba trvala tri roky, ale postupne sa vízia stala skutočnosťou a náš tím stál pred skolaudovaným prvým slovenským mrakodrapom, ktorý zmenil panorámu Bratislavy a zaradil ju medzi moderné metropoly 21. storočia. Bol by som rád, keby som mohol svoje skúsenosti v budúcnosti uplatniť pri výstavbe druhej najvyššej rezidenčnej budovy v rámci Európskej únie.

zdroj: JTRE

Počas svojej kariéry ste pôsobili aj v zahraničí. Kde hľadáte inšpiráciu a ako ste svoje skúsenosti zúročili v Bratislave?

Výškovým stavbám sa venujem už dlhodobo, vždy ma fascinovali a snažil som sa využiť každú príležitosť, aby som sa posúval v tejto oblasti ďalej. Ľudstvo odjakživa inklinovalo k vysokým stavbám, začalo to Babylonskou vežou, pokračovalo pyramídami a v roku 2009 prekonal všetky rekordy mrakodrap Burdž Chalífa v Dubaji s výškou 828 metrov. Inšpiráciu preto nachádzam najmä v zahraničí, kde sú s výstavbou výškových budov takpovediac „stovky metrov nad nami“.

Na týchto mrakodrapoch ma nezaujíma iba výška, ale predovšetkým spôsob, ako sa vysporiadali s architektonickým a technickým riešením samotnej stavby, s jej osadením do priestoru, tvarom aj úpravou verejného priestoru okolo nej, čo je podľa mňa  dôležitá́ súčasť̌ architektúry z pohľadu tvorby mesta.

Preto sme spoločne so svetovo uznávanou architektkou Beth Galí vytvorili naozaj unikátny verejný priestor na bulvári Pribinova a Južnom námestí, ktoré zdobí 13 metrov vysoká socha od slovenského umelca Viktora Freša, ale aj veselé preliezačky pre deti od oceňovaného dizajnéra Lucu Boscardina a nechýba ani zelená oddychová zóna v dotyku s riekou Dunaj a obľúbenou promenádou.

zdroj: JTRE

Ako vyzeral bežný deň projektového manažéra zodpovedného za výstavbu mrakodrapu? Museli ste sa vysporiadať s tým, že väčšina dodávateľov na Slovensku nemala s výstavbou takéhoto rozmeru skúsenosti?

Na tejto práci ma baví, že naozaj každý deň vyzerá inak, preto je nevyhnutné mať dobrý time-manažment, inak vás to prevalcuje. Jeden deň riešite s architektmi a projektantmi otázky dispozícií v bytoch či podoby predĺženia promenády, ďalší deň sú to zas dlhé rokovania s dodávateľmi či s manažmentom stavby.

Samozrejme nie všetky rokovania sa dejú v pohodlných kanceláriách, ale väčšina z nich sa odohráva priamo na mieste, takže sme absolvovali stovky dní na stavbe v blate alebo v prachu, v zime alebo v extrémnych horúčavách. Práca projektového manažéra však spočíva najmä v tom, aby ste všetkých týchto ľudí zodpovedne viedli, hľadali obojstranne výhodné riešenia, motivovali ich, aby zo seba dali to najlepšie.

A z tejto role nesmiete vypadnúť ani na chvíľu počas celého procesu, od prvotnej myšlienky až po kolaudáciu. Výnimočné projekty so sebou prinášajú výzvy každý deň a často sa výzvy premenia na neriešiteľné problémy, ktoré však vy musíte vyriešiť. Takže teraz, keď si pozriem film o našej práci, tak si na mnohé tieto výzvy spomeniem, ale viac preváži dobrý pocit, že sme boli pri tom a práve my sme postavili prvý mrakodrap na Slovensku.

O výstavbe mrakodrapu bol natočený film 168, ktorý má premiéru 26. augusta na stanici STVR. Ako tento dokument reflektuje skutočnú realitu na stavbe?

Režisér Jaro Vojtek nás sprevádzal v kancelárii ale aj na stavbe pomerne často, aby verne zachytil momenty, ktoré prinášal každodenný život s mrakodrapom. Výstavba trvala viac ako tri roky, preto je prirodzené, že sa do filmu nezmestil každý dodávateľ, každá profesia, každý jeden človek, bez ktorého by sa to ale nikdy nepodarilo.

Som rád, že režisér sa nezameral iba na technické výzvy a zaujímavosti, ktoré so sebou prináša výstavba mrakodrapu, ale do popredia postavil príbehy ľudí, ktorí sú s ním asi už navždy spojení.

Či už išlo o žeriavnika, viazača armatúry alebo majiteľku jedného z bytov, film nič neprikrášľuje ale naopak ukazuje, ako každý z nich vnímal výstavbu zo svojho uhla pohľadu, ale na konci dňa všetci boli hrdí na to, že prispeli k niečomu, čo tak výrazne posunulo Bratislavu dopredu nielen v rámci svetovej architektúry.

zdroj: JTRE

Na stavbu mali možnosť nahliadnuť aj študenti Slovenskej technickej univerzity, s ktorou dlhodobo spolupracujete. Čo bolo cieľom ich návštevy?  

V JTRE si dlhodobo kladieme za cieľ podporovať vzdelávanie novej generácie architektov, statikov či projektantov – teda tých, ktorí v budúcnosti prevezmú naše poslanie formovať Bratislavu a prispievať k jej kvalitnému rozvoju. Študentom STU sme dali možnosť nahliadnuť do každodenných procesov, ktoré prináša život na stavbe, a takisto mohli absolvovať viacero stretnutí s ľuďmi, ktorí stáli za návrhom nielen mrakodrapu, ale aj celého projektu.

Okrem toho sme tu privítali aj žiakov v rámci inovatívneho projektu Deti a architektúra, ktorý JTRE dlhodobo podporuje, a umožňuje žiakom na našich školách dovzdelávať sa v oblasti architektúry a mesto tvorby prostredníctvom bezplatného a zábavného e-learningového kurzu.

Verím, že sa nám podarilo motivovať týchto ambicióznych a šikovných mladých ľudí ostať na Slovensku, pretože už aj tu sa môžu realizovať na projektoch svetovej úrovne.  Svedčí o tom aj fakt, že sme tu privítali napríklad aj študentov z Technickej univerzity v Drážďanoch či budúcich projektových manažérov z Berlína.