Zlozvyk, ktorý má takmer každý Slovák: Zdravotné riziká z obyčajného sedenia pred televízorom (ŠTÚDIA)

Zlozvyk, ktorý má azda každý. Už keď si bol malé dieťa, z úst rodičov si počúval, ako nemáš jesť pred televízorom, lebo to škodí tvojmu zdraviu. Najnovšia štúdia, ktorú uverejnilo britské médium BBC, dokazuje, že je na tom viac pravdy, ako si myslíš.

Deťom, ktoré vyrastajú v dnešnej dobe však budeš len veľmi ťažko vysvetľovať, že boli časy, keď si mohol pozerať vysielanie len naživo alebo v repríze. Televízny archív neexistoval, rovnako ani streamovacie služby. Ak si nevidel rozprávku alebo športový prenos v čase vysielania, mal si smolu.

Avšak dnes už možnosti sú, programy si nemusíš nahrávať na VHS kazety ani dúfať, že obľúbený seriál uvidíš v repríze. Stačí si zaplatiť streamovaciu službu, nahliadnuť do archívu alebo si to jednoducho nahrať. Aj napriek tomu nás to láka zapnúť si to k večeri či k obedu. Škodlivé následky tohto zlozvyku ťa však môžu dobehnúť.

Televízia ťa rozptyľuje

Alebo streamovacia služba. Je to jedno. Pointou je, že počas toho, ako ješ, hľadíš na obrazovku, čo má okrem iného vplyv aj na tvoju váhu. Už aj dávnejšie štúdie poukazujú na súvislosť sledovania televízie s vyšším rizikom obezity.

Spojené je to aj s tým, že sa z takéhoto správania rýchlo stane návyk, a ty už niekedy automaticky zapínaš televízor či počítaš, aby si si zjedol obed. Skús sa najesť v pokoji, napríklad v prítomnosti kolegov či priateľov. Prípadne si pusti podcast, ak si sám a nemáš rád ticho. Keď budeš len vysedávať pred obrazovkou, ľahko zlenivieš, prestaneš sa hýbať a potom sa tie kilá budú na teba len nabaľovať.

Ale sledovanie televízie môže tiež ovplyvniť to, koľko ješ. Rozptýlenie je jednou z hlavných teórií, prečo by si mohol jesť viac pri sledovaní televízie, hovorí Monique Alblas, odborná asistentka komunikačnej vedy na Amsterdamskej univerzite. Písala o tom aj v nedávnom článku, ktorý uverejnil Science Direct.

Nový PRIESKUM odhalil nekalé praktiky Slovákov: Každý piaty „obchádza“ streamovacie služby

Môže to byť preto, že keď si vtiahnutý do strhujúcej zápletky, máš menej pozornosti smerom k jedlu. Znamená to, že si neuvedomuješ telesné signály, ktoré ti hovoria, že si sýty. A práve to by mohlo viesť k prejedaniu. Existuje tiež výskum, ktorý naznačuje, že si nepamätáme, čo sme jedli, keď konzumujeme jedlo pred televízorom. Keď sa potom neskôr snažíš odhadnúť množstvo, ktoré si zjedol, ťažko sa to určuje. Sám si to totiž nepamätáš. V dôsledku toho potom neskôr zješ viac.

Čo vlastne konzumujeme

Dôležité je tiež podotknúť, že pri sledovaní tvojho obľúbeného seriálu asi neješ práve vyváženú stravu. Keď len tak leňošíš pri vysielaní, ktoré obsahuje reklamy, na čo si spomínaš? Čipsy, zmrzlina, sladkosti, nápoje s umelými farbivami. Odborníci upozorňujú, že keď vidíš tieto druhy jedál na obrazovke, dostaneš na ne chuť a potom hľadáš kadečo po byte. Zlý vplyv to má aj na deti.

„Dôkazy naznačujú, že aj krátke vystavenie sa reklamám na potraviny môže zvýšiť pravdepodobnosť, že si deti vyberú inzerované potraviny, pričom opakované vystavenie túto preferenciu posilňuje,“ hovorí Fernanda Rauber, výskumníčka z Centra epidemiologického výskumu výživy a zdravia na Univerzite v São Paule v Brazílii. Zistila, že deti pri pozeraní televízie častejšie volia upravené nezdravé potraviny pred minimálne spracovanými potravinami.

Vysvetľuje, že je to aj preto, že ultraspracované potraviny sa často považujú za vhodnejšie na jedenie pri sledovaní televízie. Zvýšené vystavenie sa reklamám na tieto druhy potravín však súvisí aj so zvýšenou spotrebou. Účinky sa zdajú byť zvýšené, ak sú deti už obézne, možno preto, že majú zvýšenú citlivosť na reklamy na jedlo.

Najizolovanejšia krajina Zeme po 5 rokoch turistom otvorí brány. Prvých ľudí privíta už tento rok

Vedkyňa dáva do pozornosti, že viac jedli napríklad aj pri rodinnej večeri, čo odôvodnila aj vo výskume. Sústredené boli totiž viac na televíziu, ako na to, čo jedia. Pripomína tiež, že akékoľvek pozitívne hodnoty jedla, ktoré konzumovali, boli potlačené tým, že sa pritom zaoberali len tým, čo pozerajú. „To podčiarkuje komplexnú súhru medzi stravovacími návykmi a environmentálnymi vplyvmi a zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu na komplexné pochopenie tejto dynamiky,“ dodala Rauber.

Jesť alebo nejesť?

To sa asi pýtaš aj ty. Dáta k takejto štúdii sa získavajú veľmi ťažko. Ako vysvetľuje výskumníčka, majú ich väčšinou z potravinových denníkov skúmaných ľudí. A tam ľudia často klamú o tom, koľko nezdravého jedla zjedli. Výsledkom je, že je ešte stále potrebný ďalší výskum.

BBC menuje štúdiu, kde si účastníci, od ktorých brali vedci údaje, zaznamenávali každú aktivitu vo svojom každodennom živote. Výsledkom bolo, že si neboli zvlášť vedomí nahrávania pri jedení alebo sledovaní televízie. Vedci tiež skúmajú ľudí, ktorí jedia a pozerajú televíziu v laboratórnych podmienkach. Ale povaha sledovania televízie znamená, že zvyčajne relaxuješ doma, takže pokus o znovuvytvorenie tohto v laboratóriu môže byť náročný.

Ako veľmi televízia ovplyvňuje tvoj príjem potravy, závisí od mnohých faktorov vrátane typu obsahu, ktorý sleduješ, hovorí vedec Dick Stevenson. Môže zmeniť tvoju náladu, ale aj ťa nevedome ovplyvniť – napríklad keď postava konzumuje na obrazovke, môžeš sa cítiť nútený jesť spolu s ňou. Rozdiel môže mať aj tempo programu – akčné filmy ťa podľa jednej štúdie môžu podnietiť k tomu, aby si jedol viac.

Populárny internetový obchod porušil zákon. Štátu musí zaplatiť cez 70 000 eur

A, samozrejme, dôležité je aj to, aké jedlo máš poruke a aké je chutné, spolu s tým, ako impulzívny pri konzumácii si. Dôležitá je aj miera rozptýlenia. Jedna analýza štúdií napríklad zistila, že existuje len málo dôkazov o tom, že jeme viac pri pozeraní televízie v porovnaní s inými vecami, ako sú čítanie, hranie videohier alebo jedenie s priateľmi.

Výskum naznačuje, že naše stravovacie návyky sú komplikované a je takmer nemožné túto diskusiu úplne rozmotať. Za „televíznou večerou“ je určite viac než len spracované, nezdravé a slané polotovary. Ak si teda sadneš pred televíziu so zdravším variantom, možno by stálo za zváženie, či po tom diaľkovom ovládači predsa len chceš siahnuť.