Viktor Cicko: Príbeh dobrodružného kreatívca!
- Viktorov životný príbeh je plný odhodlania, dobrodružstva a vášne. Tieto charakteristiky by mal v sebe niesť každý startupista a preto sa na ne pozrieme z trochu iného pohľadu v znamení Viktora Cicka.
- Viktorov životný príbeh je plný odhodlania, dobrodružstva a vášne. Tieto charakteristiky by mal v sebe niesť každý startupista a preto sa na ne pozrieme z trochu iného pohľadu v znamení Viktora Cicka.
Na rozhovor s tebou som sa obzvlášť tešil :). Predstav čitateľom Startitup svoje kreatívne JA. Čomu sa venuješ a na akých zaujímavých projektoch práve robíš?
Oooo, ďakujem… Moje meno Viktor Cicko, pracujem ako kameraman cca päť rokov a natočil som pár videoklipov a iných videí. Najskôr som pracoval ako armádny kameraman, neskôr som vojenské prostredie opustil a otvoril si spolu s kamarátmi vlastné štúdio, tzv. POP Studio, v ktorom sa venujeme všetkému čo nás baví a zároveň živí.
Stabilitu som vymenil za prácu na voľnej nohe, ale získal som tým slobodu, čo je na nezaplatenie. Momentálne mám rozrobených veľa vecí a ešte viac sa plánuje.
Ako si sa k tomu vôbec dostal?
Ku kamere som sa dostal asi celkom netradične… Študoval som na vysokej škole religionistiku, žil som sám a potreboval som začať zarábať. V tom čase sa ku mne dostala informácia, že na Ministerstve obrany zháňajú armádneho kameramana. Keďže som bol ochotný ísť prakticky do čohokoľvek, trochu som prikrášlil svoj životopis, poslal ho a dostal sa na pohovor.
O kamere som v tom čase nevedel absolútne nič, doslova ani to kde sa zapína. Na moje šťastie, potrebovali voľné pracovné miesto obsadiť ihneď a záujem nebol veľký.
Na pohovore som troška prifarbil svoje žiadne skúsenosti a bol som tam. Potom začala tvrdá realita. V rekordne krátkom čase som sa potreboval naučiť všetko potrebné k filmovaniu aj postprodukcií videa, tak aby nikto nezistil, že som v zásade úplne mimo. Vyšlo to a strávil som tam štyri roky. Bola to ozaj dobrá práca, keď si odmyslím všetok ten politický sajrajt okolo.
Dostal som sa do krajín, ktoré boli a sú vo vojnovom konflikte (Afganistan, Irak, Bosna a Hercegovina, Kosovo atď), mal som možnosť tam točiť a vytvoriť si vlastný názor. To je na nezaplatenie.
Venuješ sa aj oblastiam ako aerial a visual effects?
Nie, tieto veci sú na mňa asi až príliš zložité. A možno som len ešte nenabral dostatočne veľkú chuť sa do toho ponoriť a naučiť sa všetky tie programy. Navyše, mám taký staromódny názor.
Myslím, že je tu veľa ľudí, ktorí sa týmito vecami živia, sú v tom ozaj dobrí a pritom trú biedu. Snažím sa robiť jednu vec a keď potrebujem niečo viac, oslovím práve ich. Tým ale samozrejme neodsudzujem ľudí, ktorí robia veľa vecí naraz a robia to kvalitne. Majú môj obdiv.
Zvykneš pri svojej práci používať Go Pro a dá sa s Hero spraviť fakt kvalitná produkcia?
Pre mňa má Go Pro jednu zásadnú nevýhodu a tou je, že veľa ľudí zábery z Go Pro už pozná. Zdajú sa mi opozerané a je to tá najjednoduchšia cesta. Ale často na tú sofistikovanejšiu cestu nie sú peniaze. Tým ale netvrdím, že Go Pro nevyužívame. Niekedy sa tomu skrátka nedá vyhnúť. A isto sa dá spraviť aj kvalitná produkcia, stačí sa pozreť na ich prezentačné toľko zdieľané videá.
Koniec koncov, vždy rozhoduje myšlienka a nápad.
Ako vnímaš kvalitu súčasnej produkcie? Netrpí kvalita na úkor kvantity, keďže dnes už nie je problém mať svoj vlastný videoklip k skoro čomukoľvek?
V prvom rade si nemyslím, že mi prináleží hodnotiť kvalitu. Svoju cestu mám tiež dúfam ešte pred sebou a verím, že aj kvalita našej produkcie sa bude len zlepšovať. Myslím, že je tu veľké množstvo talentovanejších a šikovnejších ľudí ako ja, možno by sa vedeli k otázke kvality vyjadriť lepšie. Ale čo sa týka mňa, za ten pomerne krátky čas, ktorý som ja v tomto prostredí, som pochopil zopár vecí.
Každá vec, či už je to fotka alebo video, svojich fanúšikov si vždy nájde. Každý niekoho oslovuje.
Často narazím na niečo čo sa mne nepáči a pritom to má ohromne veľký úspech. Naopak, často sa mi páči aj to, čo sa mnohým nepáči. Kto má potom pravdu?
A samozrejme, že v dnešnej dobe, kedy je dobrá technika dostupná všetkým, stúpa aj záujem ľudí venovať sa takémuto atraktívnemu povolaniu. Myslím ale, že sa to prirodzene selektuje. Ja za sebou tiež nemám školu, žiadny silný backround a živím sa kamerou. Keby som to ostatným vyčítal, išiel by som sám proti sebe. Neviem koľko kameramanov trh unesie, uvidíme časom.
Ako vyzerá tvoj kreatívny proces?
Kreatívny proces? Tak to asi tak, že režisér, s ktorým spolupracujem najdlhšie a najčastejšie, Braňo Vincze, príde za mnou a povie mi čo sa chystá. Dáme si čas na premýšľanie, stretneme sa a dáme dokopy čo koho z nás napadlo.
Niekedy je to hneď ucelená myšlienka, niekedy sa dotvára časom či sa nakoniec úplne zmení. Potom sa dohádame kvôli miliónom veciam a nakoniec sa ide točiť.
Samozrejme, že všetko riešime aj s intepretom, pre ktorého daný klip točíme.
Pri iných videách, napr pre RedBull a podobne, máme v zásade dané požiadavky a tie sa snažíme splniť na 100% tak aby sme boli všetci spokojní. Veľa krát ide o dokumentovanie nejakej dobrej akcie či festivalu.
Tam môže byť forma všelijaká, ale myslím, že výslednú podobu tomu dáva hlavne strih. Všetkému samozrejme predchádza debata, plánovanie, dohadovanie, ale s mierou, nechceme sa predsa prepracovať ;)
S kamerou si už toho veľa precestoval. V ktorej krajine sa ti najviac páčilo a o aký projekt sa jednalo?
Precestovalo sa veľa, či už s kamerou alebo bez nej, ťažko povedať. Napríklad, najobľúbenejšou destináciu sa za posledný čas stal Irán, ale tam som z pochopiteľných dôvodov kameru nebral.
Zaujímavo sa mi točilo v Afganistane, ešte počas môjho pôsobenia ako armádny kameraman. Je to už obohraná pesnička, ale točiť dokument o vojakoch v Afganistane je niečo úplne iné ako točiť klip na Slovensku.
Iné podmienky a iné premenné. Z môjho dokopy cca štvťročného pobytu či už na vojenských základniach alebo v teréne vznikol celovečerný dokument o pôsobení slovenských vojakov v Afganistane a na ďalšom sa pracuje. Sám som zvedavý ako to celé dopadne, odkedy som odišiel z MO SR, nemám na to veľký dosah.
Z posledných projektov by som vypichol asi Kubu. Ide o dlhodobejší projekt – hudobný dokument o kubánskej jazzovej speváčke. Nahráva svoj prvý album so svetoznámymi producentami, ktorí spolupracovali s legendami ako je Sting, Stevie Wonder, z tých novších Coldplay.
Celé je to zaujímavá story, čochvíľa vyhodíme prvý trailer. Samotný dokument má ešte čas, máme pred sebou niekoľko ciest na Kubu a treba dokončiť samotný album. Verím, že to bude ozaj dobré.
Čo ťa v živote inšpiruje, motivuje?
Uf…. Veľa ma toho motivuje aj inšpiruje. Neviem ako to hierarchicky zoradiť, sám v tom nemám jasno. Určite je pre mňa životne dôležité mať podmienky vytvorené tak, aby som mohol čo najviac cestovať.
Či pracovne alebo súkromne. Obrovsky dôležité je pre mňa cítiť sa slobodne a práve cestovanie spôsobom akým cestujeme my, mi ten pocit dáva. Nič neriešiť, len tak ísť. A k tomu potrebujem mať okolo seba ľudí, ktorí tomu rozumejú.
Zatiaľ sa mi to darí.Určite ma motivuje aj to čo robím, je stále priestor niekam to posúvať, skoro každý týždeň objavím nový cieľ kam by bolo super sa posunúť.
Snažím si všímať veľa vecí a selektovať z toho pre seba to najlepšie, veľa čítať, veľa komunikovať s ľuďmi, počúvať veľa hudby.
Ako hodnotíš kreativitu a talent Slovákov (najmä v tvoje brandži), majú na to uspieť v zahraničí?
Neviem či som na to už neodpovedal skôr, ale neprídem si ako niekto kto by mohol hodnotiť talent ostatných. Už len v mojom okolí je veľa ľudí, ktorí vytvárajú veci na svetovej úrovni. Častokrát sa to ale
podľa mňa niekde pokazí. Máte super talentovaného režiséra, skúseného kameramana, dobrú techniku a celé to zhasne napríklad na hereckých výkonoch či scénari. To vnímam často ako problém.
S kreativitou asi problém nie je. Za posledný čas vzniká toľko nových vecí, projektov, ľudia sa stále viac a viac angažujú v umení a vytvárajú tým aj veľkú sledovateľskú základňu, ktorá časom bude dbať na stále vyššiu kvalitu.
A tak začneme vytvárať svetovú úroveň aj na Slovensku. Či majú na to uspieť v zahraničí? Určite áno. Niektorým sa to už aj podarilo.
Aké sú tvoje ďalšie plány (pracovné aj súkromné)?
Tie sa často prelínajú. Chceli by sme dať konečne dokopy web pre naše malé štúdio, nech svet vie, že existujeme. Potom by som sa chcel čo najviac sústrediť na jeho rozvíjanie, nech má toto podnikanie zmysel ;)
Tento rok by som rád absolvoval nejaký “socka” trip, pravdepodobne do Kirgizska, prekukal trocha Toskánsko s priateľkou a potom pred vianocami opäť na pár týždňov na Kubu, dokončiť dokument a utopiť sa v rume.
Uvidím čo z toho vyjde. Veľa plánujeme, niektoré scénare ostávajú v šuflíku, iné sa zrealizujú. Veľa videoklipov sa chystá a dúfam, že budú aj veci, ktoré zarobia na účty.
A na záver mám jednu hipster friendly otázku . Dočkáme sa ešte dlhšej brady?
Neviemm asi hej… Brada, potom čo splnila svoju funkciu v Afganistane, žije svojím vlastným životom. Esteticky dopĺňa moje už aj tak dosť chlpaté telo, takže ju asi nechám ďalej žiť. Má na to predsa právo.
A zakrýva moju škaredšiu polku tváre, ktovie či by ma niekto po tých rokov spoznal aj bez nej ;) Ani vlastná priateľka ma bez nej ešte nevidela…
TU NÁJDETE VIKTOROVÉ KREATÍVNE JA
http://www.viktorcicko.tumblr.com/
Čítajte viac z kategórie: Rozhovory