Obyčajný druh mestských vtákov spôsobuje novú pandémiu. Vedci bijú na poplach (NOVÁ ŠTÚDIA)

K mestám už automaticky patria holuby. Tie mestské vtáky, ktoré nám zvyknú stavať hniezda na balkónoch či naháňať deti s rožkom v rukách, niektorým ľuďom vedia dvihnúť tlak. Navyše to, že holuby prenášajú choroby, nie je žiadnou novinkou. Nová štúdia však odhalila, že divé vtáky žijúce v mestách prispievajú k novodobej pandémii, ktorou je antibiotická rezistencia. 

Divé vtáky žijúce medzi ľudskými obydliami sa stávajú čoraz častejšie nositeľmi baktérií odolných voči kľúčovým antibiotikám. Zistila to nedávna štúdia, ktorá analyzovala genómy baktérií z trusu 30 druhov voľne žijúcich vtákov v ôsmich krajinách.

Výskyt tohto fenoménu si vedci spájajú s nadmerným používaním antibiotík u ľudí a pri hospodárskych zvieratách. Vtáky môžu získavať rezistentné baktérie z rôznych zdrojov v mestskom prostredí. Napríklad čajky a vrany sa často vyskytujú na skládkach odpadu, zatiaľ čo kačice a husi môžu prísť do kontaktu s kontaminovanou vodou. 

Ohrozené sú aj kurčatá

„V podstate (pri vtákoch) vidíme gény, ktoré poskytujú rezistenciu voči antimikrobiálnym látkam, ktoré by sa používali na liečbu ľudských infekcií,“ povedal profesor Samuel Sheppard, spoluautor výskumu z Oxfordského inštitútu. 

Zvrat pri zákone o PZP: Ministerstvo odhalilo, čo musia urobiť Slováci, ktorí vlastnia elektrický bicykel

Hoci priamy prenos rezistencie z mestských vtákov na ľudí ešte jednoznačne nepreukázali, odborníci bijú na poplach. Majú obavy z nepriameho prenosu prostredníctvom konzumácie hydinového mäsa. 

„Hoci je riziko priameho prenosu rezistencie z mestského vtáctva na človeka alarmujúce, nie je jednoznačne preukázané. Prenos z hydiny na človeka je však dobre zdokumentovaný,“ povedala Doktorka Danna Gifford z Manchesterskej univerzity pre The Guardian.

„S rozvojom miest, ktorý zasahuje do poľnohospodárskej pôdy, narastajúci kontakt medzi mestskými vtákmi a hydinou vyvoláva značné obavy z nepriameho prenosu prostredníctvom potravinového reťazca,“ tvrdí. 

Na zmiernenie rizika odborníci navrhujú niekoľko opatrení. Patrí medzi ne zabránenie zhromažďovaniu vtákov na skládkach, čistiarňach odpadových vôd a hromadách hnoja. Rovnako dôležité je eliminovať vypúšťanie nečistených splaškov do riek, ktoré vystavuje voľne žijúce živočíchy aj ľudí patogénom.

Antibiotická rezistencia je nová pandémia

Ako sme ťa nedávno informovali prostredníctvom rozhovoru so slovenskou vedkyňou, aj odborníci na Slovenku sa obávajú rastu prípadov antibiotickej rezistencie. 

„Významným faktorom, ktorý prispieva k vzniku antibiotickej rezistencie, je nadužívanie antibiotík. S tým súvisí ďalšie časté nepochopenie v tom, že antibiotiká bývajú užívané aj proti vírusovým ochoreniam ako prechladnutie, chrípka či Covid, keď v prípade, že nie je prítomná sekundárna bakteriálna infekcia, sú zbytočné a neúčinné,“ vysvetlila molekulárna biologička Lucia Ciglar. 

„Antibiotická rezistencia je jedným z najvážnejších svetových problémov verejného zdravia a podľa predpokladov WHO bude v roku 2050 v počte obetí na úrovni onkologických ochorení,“ varuje. 

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska