Dominik bol na najseverejnejšom meste sveta: Pri teplote −30 °C nám zamŕzalo všetko (FOTO)

1. septembra 2024 o 11:59

Výlet do najsevernejšieho mesta stojí niekoľko tisíc eur
Dominika prekvapili miestne vzťahy obyvateľov
Úchvatné zábery z Arktídy vyrážajú dych

Dominik vycestoval na najsevernejšie miesto na planéte Dominik Belica

Výlet do najsevernejšieho mesta stojí niekoľko tisíc eur
Dominika prekvapili miestne vzťahy obyvateľov
Úchvatné zábery z Arktídy vyrážajú dych

Slovenský fotograf, ktorý sa rozhodol, že sa s kamarátom vydajú na najsevernejšie miesto na planéte. Najprv to bol len sen, ktorý sa tento rok stal skutočnosťou. V chladnej krajine získal Dominik cenné zábery, pri ktorých zažil neuveriteľné zážitky.

Polárna líška nechala Dominika pristúpiť k sebe na 10 metrov

To, čo Dominik zažil v Arktíde, mu nezoberie už nikto. V meste Longyearbyen sa bežný deň mení na dobrodružstvo. V článku sme odhalili tajomstvá arktickej divočiny a dozvieš sa aj to, prečo je stretnutie s polárnym medveďom také výnimočné.

Prečo sa Dominik rozhodol vycestovať na najsevernejšie miesto na Zemi?
S akými ťažkosťami sa stretol počas cesty?
Prečo bola adaptácia v severnej krajine náročná?
Koľko ho vyšiel tento výlet?

Kedy a prečo si sa rozhodol vycestovať na najsevernejšie miesto na planéte?

Ono to úplne nebolo rozhodnutie, ale skôr zbožné prianie a sen, že raz v budúcnosti navštívim toto miesto, ktoré som poznal z fotografií a videí. Zdalo sa mi to však v najbližšie roky nedosiahnuteľné, tak som o tom len sníval, že možno raz, o pár rokov. Potom jeden e-mail všetko zmenil a zo sna sa stala realita.

Mesto Longyearbyen je najsevernejším mestom na svete. Koľko ti trvala cesta a čo všetko si tam zažil?

S parťákom Michalom sme leteli z Krakowa do Osla. Let trval približne 2 hodiny a následne z Osla do Longyearbyenu trvá let približne 3 hodiny. V Longe (naša skratka, ktorú sme si vymysleli, aby sme nemuseli vždy hovoriť ten dlhý krkolomný názov) sme sa úplne dlho nezdržali, avšak pochodili sme jeho uličky s typickými ikonickými farebnými domčekmi. K večeru sa ľudia schádzali v partiách a na večeru a napriek pre nás výrazným nízkym teplotám bol to pre nich ďalší obyčajný deň.

Niektorí si vyšli zabehať so psami von, niektorí na bežkách ťahaných psami a so zbraňou (tá je tu povinná, hneď ako prekročí človek hranice mesta pre bezpečnosť v súvislosti s potenciálnym útokom polárneho medveďa) a dokonca sme stretli dvoch mužov na bicykloch. To sme už naozaj úplne nechápali.

Aké bolo podnebie? Bolo ťažšie sa tam adaptovať?

Hneď po prílete nám udreli teploty blížiace sa k -30 stupňov Celzia. Po pár minútach vonku nám zamŕzali mihalnice a všetko, na čo sme dýchali. Ešte väčší extrém to bol počas jazdy na snežných skútroch, keďže jediná možnosť, ako cestovať po Svalbarde v zime, je buď skúter, alebo psie záprahy, ktoré sme si tiež vyskúšali. Keďže bolo v pláne prejsť stovky kilometrov, jedinou efektívnou voľbou boli skútre. Na tých sa dá bezpečne jazdiť do 60 km/h, čo pri aj slabšom vetre robí pocitovú teplotu −50 stupňov Celzia.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.