Slovenskí milionári odchádzajú do zahraničia. Ich luxusné haciendy sú na predaj

Milionári sa sťahujú zo Slovenska. Dôvod má byť podľa Forbes.sk jednoduchý – ochrana majetku, no je ich viac. Sťahujú nielen seba, ale aj celé rodiny, firmy a svoj majetok.

Riadiaci partner česko-slovenskej advokátskej kancelárie Jaroslav Havel pre Forbes vysvetlil, že sa tak deje aj z dôvodu veku. Prvá generácia podnikateľov založila firmy v deväťdesiatych rokoch, dnes sa blížia k dôchodkovému veku. Čiže majetok buď odovzdávajú rodine, alebo spoločnosti predávajú.

„Za posledné roky nás oslovili vyššie desiatky až nižšie stovky najbohatších Slovákov. Deje sa to jednorazovo a naraz, že v jednom okamihu prejde na Slovensku aj v Česku množstvo ľudí z režimu tvrdo pracujúceho podnikateľa do režimu bohatého človeka, ktorý si chce užiť zvyšok života,“ dodal Havel.

Motívov odchodu je viac

Forbes uvádza napríklad ako dôvod aj situáciu na Ukrajine. Ukrajina totiž zastavila konzulárne služby pre Ukrajincov v zahraničí. Stručne povedané, Ukrajinci si nemôžu vybaviť občianstvo kdekoľvek na svete a musia sa fyzicky vrátiť do svojej krajiny. Slováci i Česi si uvedomujú, že sa to môže stať aj v ich krajinách. Ďalším dôvodom je aj spomínaná ochrana majetku.

Mladí Slováci o ich „úteku“ do zahraničia: Neodchádzajú len pre peniaze, chcú aj toto

Na trhu sa preto začali objavovať nehnuteľnosti ako zrub pri Zvolene za 1,5 milióna eur, novostavba v Banskej Štiavnici za pol milióna eur, rodinný dom pri Bratislave za 1,7 milióna eur či iné typy pozemkov spolu za 15 miliónov eur.

Česi urobili výraznú zmenu, niečo môžu využiť aj Slováci

Česi urobili v tomto výraznú rekonštrukciu občianskeho práva, niektoré inštitúty právnej úpravy umožnili využiť aj slovenským občanom. Napríklad nadačné fondy. Milionári tak vedia zabezpečiť ochranu majetku aj jeho odovzdanie potomkom. Tiež sa tým dá podľa odborníka zabezpečiť to, aby majetok zostal len v pokrvnej línii rodiny.

O množstve a presune majetku do zahraničia dokáže čiastočne napovedať aj takzvané „vykazovanie zahraničných aktív“, ak ho krajina eviduje. Kým Maďarská národná banka má o finančných aktívach svojich obyvateľov v zahraničí presný prehľad, jej slovenský náprotivok s takýmito údajmi nepracuje.

„Národná banka Slovenska nemá takéto dáta k dispozícii,“ zareagoval Peter Majer, hovorca Národnej banky Slovenska. Tým sa nedá odsledovať, aký objem financií putuje z krajiny von.

Slovensko starne mimoriadne rýchlo, výkonnosť nášho zdravotníctva zaostáva a mladí ľudia odchádzajú do zahraničia. To je len časť kľúčových tém, ktorým sa venujeme v publikácii #Štrukturálnevýzvy.. alebo v čom musí Slovensko pridať ➡️ https://t.co/woNpVEWohG pic.twitter.com/OonxSpR3F1

— Národná banka Slovenska (@NBS_sk) July 19, 2024

Slovákov k odchodu motivuje aj podnikateľská nestabilita našej krajiny

Slováci si na život nevyberajú len Česko, ale aj Španielsko, Chorvátsko, Kanárske ostrovy a Malorku. Nepresúvajú sa však kompletne, niektorí len svoje aktivity rozširujú o ďalšie krajiny alebo si vytvárajú miesto, kam by mohli v prípade núdze utiecť.

No za posledných 5 rokov počet slovenských podnikateľov smerujúcich do Českej republiky stúpol. Môže to byť aj blízkosťou krajiny, podobný jazyk či modernejší právny systém. Na to, aby sa milionár mohol presunúť do ČR musí urobiť len nenáročnú zmenu registrácie do inej krajiny EÚ.

Výrazným faktorom je polarizácia spoločnosti

Polarizácia spoločnosti na Slovensku je, žiaľ, viditeľná a nepopierateľná. Mnoho Slovákov aj tento dôvod vyhnal do zahraničia, podobne ako jedného z najbohatších Slovákov Miroslava Trnku, piateho najbohatšieho Slováka za rok 2024. Spoluzakladateľ a spolumajiteľ Esetu opustil Slovensko po posledných parlamentných voľbách. Zakotvil v Prahe.

Miroslav Trnka obsadil piatu priečku v rebríčku „TOP 5 najbohatších Slovákov“, o niečo bohatší je však Tomáš Chrenek a rodina, na treťom mieste sú Jozef a Patrik Tkáčovci a o niečo bohatšia je Valéria Haščáková s rodinou, ktorá obsadila druhé miesto v rebríčku. Najbohatší Slovák za rok 2024 je podľa portálu financer.sk Ivan Chrenko. 

Okrem milionárov odchádzajú aj bežní občania

Pri vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 sa za prácou do zahraničia presťahovalo zhruba 89-tisíc občanov, uvádza portál Openiazoch.sk.

Podľa ich slov zachytili najväčší nárast v roku 2016, keď odišlo do zahraničia pre prácu viac ako 160-tisíc ľudí, no ich počet postupne klesal. Stratou jedného vysokoškolsky vzdelaného človeka prichádza štát o hodnotu vo výške 2,8 milióna eur, vypočítali analytici Úradu vlády Slovenskej republiky.