Veľký nárast cien plynu a vysoká inflácia: Slovákov čaká „finančná apokalypsa“. Odborníci majú zlé správy pre domácnosti
- V roku 2025 čaká Slovensko nárast cien plynu o 30 % a zvýšenú infláciu
- Zároveň ekonomika porastie vďaka Plánu obnovy a investíciám do súkromného sektora
- V roku 2025 čaká Slovensko nárast cien plynu o 30 % a zvýšenú infláciu
- Zároveň ekonomika porastie vďaka Plánu obnovy a investíciám do súkromného sektora
Slovenská ekonomika v najbližších rokoch zažije mierny rast, no čakajú ju aj výzvy spojené s infláciou a rastom cien energií.
Podľa aktuálnej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) by HDP Slovenska v roku 2024 mal narásť o 2,3 %, pričom hlavným motorom rastu bude domáci dopyt a zotavenie reálnych príjmov obyvateľov.
Prognóza inštitútu predpokladá pokračujúci rast v roku 2025, keď by HDP malo vzrásť o 2,2 %, hlavne vďaka zdrojom z Plánu obnovy.
Inflácia a ceny energií
Jedným z hlavných problémov bude inflácia, ktorá by mala na konci roka 2024 dosiahnuť 3 % a priemerná inflácia za celý rok bude 2,8 %. Napriek stabilným cenám energií vďaka dotáciám, ceny potravín a služieb budú naďalej rásť vysokým tempom.
V roku 2025 by sa inflácia mala zvýšiť až na 5,4 %, čo bude spôsobené rastom cien energií a zvýšením DPH. K tomu prispeje aj očakávané zrušenie dotácií na ceny plynu, ktoré povedie k 30 % nárastu cien plynu pre domácnosti, čo predstavuje najväčší rast cien plynu v histórii Slovenska.
Rast cien plynu a politická kritika
Opozícia, najmä hnutie Slovensko na čele s Igorom Matovičom, kritizuje plánované zvýšenie cien plynu. Podľa nich toto zvýšenie výrazne zaťaží domácnosti a zoberie občanom 500 miliónov eur ročne, píšu Topky.
Matovič zdôraznil, že počas ich vlády dokázali domácnosti ochrániť pred dramatickým nárastom cien, napriek tomu, že ceny plynu na burze vtedy vzrástli až dvanásťnásobne.
Matovič podľa TASR tvrdí, že súčasná vláda vedená Robertom Ficom zvyšuje ceny plynu neprimerane, a to aj napriek tomu, že ceny na svetových trhoch sú momentálne omnoho nižšie.
Člen finančného výboru Národnej rady SR Július Jakab uviedol konkrétny príklad dôchodcu zo stredného Slovenska, ktorý za plyn momentálne platí mesačne 150 eur, no po zvýšení cien sa jeho platba zvýši na 195 eur, čo ročne predstavuje nárast o 540 eur.
Podľa Jakaba sú tieto opatrenia antisociálne a nespravodlivé, pretože vláda výrazne zaťažuje občanov, najmä starších ľudí.
Zvýšené ceny plynu a tepla sa dotknú niektorých domácností. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR preto pripravuje systém pomoci pre ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Taktiež sa snaží zabezpečiť cenovo výhodný plyn z východu. Informovala o tom vo štvrtok hovorkyňa rezortu Mária Pavlusík.
„MH SR dlhodobo upozorňuje na to, že pre zlý stav verejných financií, ktoré sme zdedili po bývalých vládach, nebude možné udržať kompenzácie vysokých cien energií pre všetky domácnosti a časti domácnosti sa dotknú zvýšené ceny plynu a tepla,“ uviedla hovorkyňa.
Dodala, že práve pre limitovanie nárastu cien na budúci rok robí rezort všetko pre to, aby zabezpečil cenovo výhodný plyn z východu. Aj preto bude šéfka rezortu Denisa Saková (Hlas-SD) v pondelok (23. 9.) v Azerbajdžane opäť rokovať o dodávke plynu z tejto oblasti.
Ministerstvo vysvetlilo, že výsledná cena plynu pre domácnosti závisí nielen od ceny komodity, ale aj od prepravných nákladov a ďalších zložiek, ktoré Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) SR aktuálne posudzuje. „Preto dnes ešte nie je možné definitívne povedať sumu, o koľko bude rásť cena pre domácnosti a aj v samotnej prognóze Inštitútu finančnej politiky (IFP), na ktorú sa opozícia odvoláva, je jasne uvedené, že ide iba o technický predpoklad,“ podotkla hovorkyňa.
MH SR zároveň deklarovalo, že pripravuje systém pomoci s cenami energií pre ľudí, ktorí to najviac potrebujú. O výške a štruktúre tejto pomoci rezort stále rokuje s Ministerstvom financií SR, ako aj s ďalšími štátnymi inštitúciami.
Investičné aktivity a čerpanie fondov
Zatiaľ čo spotreba domácností bude v roku 2024 rásť, investičná aktivita sa presunie do súkromného sektora. V roku 2025 by mala investičná aktivita vzrásť dvojciferným tempom, čo bude podporené čerpaním zdrojov z Plánu obnovy a rastúcim dopytom po kapitálových investíciách.
Celková tvorba kapitálu však bude stagnovať, pretože čerpanie fondov EÚ postupuje pomaly. V roku 2025 by malo dôjsť k výraznému zvýšeniu investícií, hlavne vďaka dodávkam vojenskej techniky, čo podporí aj rast zamestnanosti. Miera nezamestnanosti by mala klesnúť na historické minimum, približne na 5 %.
Budúci výhľad
Do roku 2026 sa očakáva pokračujúci ekonomický rast s vrcholom na 2,4 %. Slovenská ekonomika bude ťažiť z fondov Plánu obnovy, no stále sú tu riziká, ako napríklad možné oneskorenie projektov a globálny protekcionizmus, ktorý môže oslabiť svetový obchod.
Navyše, demografické zmeny a odchody do predčasného dôchodku znížia ponuku pracovnej sily, čo bude tlmiť potenciálny rast ekonomiky.
Inflácia by mala postupne klesať a v strednodobom horizonte sa očakáva jej stabilizácia na úrovni 2,7 % v roku 2026. Ceny energií budú stále vysoké, najmä kvôli zvýšeniu DPH a rastúcim nákladom na plyn.
Ceny tepla sa budú zvyšovať pozvoľne, pričom ich nárast bude rozložený do viacerých rokov. Spotreba domácností bude v budúcich rokoch pod tlakom rastúcich cien, no zotavujúca sa ekonomika eurozóny by mala podporiť slovenský export.
Vláda sa teda ocitá pred výzvou, ako vyvážiť potrebu konsolidácie verejných financií a zároveň udržať ekonomický rast. Hoci čerpanie fondov EÚ poskytne určitý impulz pre investície a zamestnanosť, očakáva sa, že zvyšovanie cien plynu a inflácia budú pre domácnosti predstavovať výraznú finančnú záťaž v nasledujúcich rokoch.
Zdroje: IFP, TASR, Topky