Kontroverzná DPH na knihy stále nie je definitívna: Kamenický sa opiera o neexistujúcu analýzu

V rámci konsolidačného balíka, ktorého cieľom je zlepšiť stav verejných financií na Slovensku, najväčšiu kritiku vyvolalo zvýšenie DPH na knihy, o ktorom sme ťa už informovali. 

Navrhovaný nárast zo súčasných 10 % na 23 % by mohol obmedziť vydávanie nových titulov a znížiť celkový predaj kníh. To by nepochybne viedlo aj k ďalšiemu zhoršeniu čitateľskej gramotnosti medzi mladými ľuďmi.

Ako uvádza portál FinReport, zvýšenie DPH na knihy na 23 % síce vláda schválila, ale ešte nie je konečné. Okrem toho portál Aktuality.sk priniesol informáciu, že minister financií Ladislav Kamenický na tlačovke použil analýzu, ktorá v skutočnosti neexistuje.

Knihy pre „bohatšie vrstvy“

Podľa vládneho návrhu na zlepšenie verejných financií by mala byť základná DPH na knihy 23 %. Minister Ladislav Kamenický sa pritom opieral o analýzu od Inštitútu finančnej politiky, vypracovanú pre Ministerstvo financií SR.

Svoje rozhodnutie obhájil slovami, že „knihy sú väčšinou doménou bohatších vrstiev obyvateľstva“.

Tento argument o solventnosti čitateľov ignoroval potreby mladých ľudí, ktorí sa vzdelávajú aj mimo učebníc, aj keď DPH na učebnice klesá z 10 % na 5 %. Ministrove slová vyvolali hnev u mnohých „čitateľov“ aj študentov. 

Neexistujúca analýza

Ako sa však ukázalo, analýza, ktorou sa minister financií opieral, zatiaľ ani neexistuje. Ako informoval portál Aktuality.sk, IFP ju z interných dokumentov začal dávať dokopy až dnes.

„Minister sa opieral o interný podklad IFP, ktorý vychádzal z údajov rodinných účtov, z analýzy OECD a medzinárodného porovnania uplatňovania znížených sadzieb dane z pridanej hodnoty v EÚ, no nebol pripravovaný pre verejné publikum vo forme analýz,“ ozrejmil pre portál šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ján Remeta.

Analýza IFP, na ktorú sa minister financií odvoláva, zatiaľ neexistuje. Analytici na nej ešte len pracujú a nie je isté, či dospejú k rovnakému záveru.

Je však dostupná analýza OECD z roku 2014, ktorá uvádza, že „znížené sadzby pre knihy, ubytovanie či jedlo v reštauráciách prinášajú väčší benefit vyšším príjmovým skupinám, a to v eurách aj ako podiel zo svojich výdavkov“.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Minister Kamenický obhajuje zvýšenie DPH aj odkazom na plán úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, ktorá mala podobné opatrenie v konsolidačných návrhoch. Tvrdí tiež, že strana Sloboda a solidarita mala podobný návrh.

Tá však navrhovala zjednotenie DPH na tlačoviny na 10 %, rovnako ako je dnes na knihy.

Posledné slovo bude mať prezident

Slovensko by sa v prípade nezmeneného návrhu stalo krajinou s druhou najvyššou DPH na knihy v EÚ, hneď za Dánskom, kde je táto daň 25 %. Dánska kúpna sila je však takmer trikrát vyššia ako slovenská.

Na druhej strane, v Česku od minulého roka neplatia na knihy žiadnu DPH. Podobne je to vo Veľkej Británii a Nórsku, zatiaľ čo v Maďarsku je táto sadzba len 5 %.

O konečnej podobe DPH ešte rozhodnú poslanci a zákon bude musieť podpísať aj prezident. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok naznačil, že 23 % nie je definitívnych.

„Myslím si, že sa o tom v koalícii ešte porozprávame,“ povedal Šutaj Eštok.

Zdražovanie sa dotkne najmä rodín s deťmi

„Ja som odporcom zvyšovania DPH,“ hovoril premiér Robert Fico (Smer-SD) ešte 5. apríla, keď opozičná strana SaS upozorňovala, že Ficova vláda chce zvýšiť DPH. Fico vtedy odkázal opozícii, aby „držala hubu“.

Po schválení zvýšenia základnej sadzby DPH z 20 na 23 % súčasnou vládou pripomína opozičné Progresívne Slovensko (PS) slová Fica a upozorňuje, že bežná trojčlenná rodina po schválených opatreniach zaplatí približne o 1 000 eur ročne viac.

Najviac sa zdražovanie dotkne podľa PS rodín s deťmi, špeciálne jednorodičov a mnohopočetných rodín. „Veľmi bolestivo pocítia nárast cien oblečenia, pohonných hmôt, bežnej spotreby domácnosti, ktorej sa nedá vyhnúť. Toto sa premiér a vláda snažia zakryť odvolávaním lídra opozície. Že porastie chudoba. A že pritom sami sebe zvyšujú platy a dávajú doživotné renty,“ zdôraznil líder PS Michal Šimečka.