Izrael sa pripravuje na inváziu Libanonu: „Malé operácie“ na hranici už prebiehajú, tvrdia Američania

Izrael sa v súčasnosti pripravuje na možnú pozemnú inváziu do Libanonu, pričom podľa amerických predstaviteľov už prebiehajú malé operácie na hranici zamerané na likvidáciu pozícií H*zballáhu, informuje o tom portál ABC News.

Hoci izraelská vláda ešte neprijala konečné rozhodnutie o rozsiahlej invázii, armáda je pripravená na takýto krok, ak by bol potrebný.

Cieľom týchto manévrov je zabezpečiť návrat desaťtisíc Izraelčanov, ktorí boli presídlení z oblasti severného Izraela kvôli hrozbám raketových útokov H*zballáhu.

Odstránenie lídrov H*zballáhu a pripravenosť Izraela

Za posledných desať dní Izrael podnikol niekoľko úspešných útokov na kritické infraštruktúry H*zballáhu, vrátane ich logistickej a komunikačnej siete.

Najvýznamnejším úderom bolo nedávne zabitie dlhoročného vodcu H*zballáhu Hasana Nasralláha. Táto operácia viedla k výraznému oslabeniu vedenia organizácie a zasiahnutiu jej schopnosti účinne riadiť svoje operácie.

Podľa izraelských predstaviteľov sú tieto úspechy dôkazom dlhoročných príprav, ktoré zahŕňali zlepšenie spravodajských schopností, vojenské cvičenia a plánovanie rozsiahlych bitiek.

New Israeli airstrike in Beirut pic.twitter.com/ITwaDOHktk

— Faytuks News (@Faytuks) September 28, 2024

H*zballáh v oslabení, ale stále nebezpečný

H*zballáh má vo svojom arzenáli stále veľké množstvo rakiet, odhadom až 150 000, no ich schopnosť efektívne ich použiť je teraz oslabená v dôsledku straty veliteľov a zničenia kritických zásobovacích bodov.

Aj napriek týmto stratám je však Izrael stále opatrný, pretože ho prenasledujú chyby z minulosti, najmä z neúspešnej invázie v roku 2006.

Ehud Olmert, bývalý izraelský premiér, vyjadril pre americký Washington Post názor, že plná pozemná ofenzíva nemusí byť potrebná, keďže H*zballáh je natoľko oslabený, že by pravdepodobne súhlasil s prímerím výhodným pre Izrael.

Riziká regionálneho konfliktu

Riziko ďalšieho rozšírenia konfliktu je však stále prítomné. Izraelská armáda musí čeliť aj koordinácii medzi milíciami podporovanými Iránom, ktoré pôsobia v krajinách ako Sýria, Irak a Jemen.

Táto aliancia posilnila svoje vzťahy od roku 2006 a existuje hrozba, že konflikt by sa mohol rýchlo rozšíriť na širšiu regionálnu vojnu. Zbraňové systémy týchto skupín môžu zasiahnuť izraelské mestá ešte presnejšími a silnejšími raketami než v minulosti.

Izrael vstupuje do vojny: Armáda plánuje ďalšie bombardovanie Bejrútu, veliteľ militantnej skupiny je nezvestný

Netanjahu: „Pokračujeme s plnou silou“

Premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael bude pokračovať v útokoch na H*zballáh plnou silou, pričom sa odvolal na povinnosť ochrániť Izrael pred raketami, ktoré H*zballáh už odpálil na podporu H*masu v pásme Gazy.

Netanjahu zároveň uviedol, že Izrael prežíva historický zlomový bod a je odhodlaný zasadiť svojim nepriateľom ranu. To všetko sa deje napriek tlaku zo strany Spojených štátov a ďalších spojencov na 21-dňové prímerie.

Ľudské obete a humanitárna kríza

Izraelské útoky v Libanone už spôsobili smrť viac ako 1 000 ľudí a stovky tisíc ľudí boli vysídlené. Mnohí obyvatelia Bejrútu utekajú pred náletmi a spávajú na uliciach.

Ak izraelské pozemné sily vstúpia do Libanonu, pôjde o štvrtú izraelskú inváziu do tejto krajiny za posledných 50 rokov. Každá z týchto invázií mala za cieľ vytlačiť nepriateľských militantov od izraelských hraníc a zabezpečiť „pokoj“ pre severný Izrael.

História invázií

Izrael už v minulosti podnikol niekoľko invázií do Libanonu. Prvá bola v roku 1978, a išlo o reakciu na palestínske bojové skupiny operujúce v južnom Libanone. Mala za cieľ vytlačiť ich z územia pri izraelskej hranici.

Táto operácia však bola len predohrou k rozsiahlej invázii v roku 1982, ktorá viedla k takmer dvadsaťročnej okupácii časti Libanonu.

Izraelská prítomnosť v krajine viedla k vzniku H*zballáhu, ktorého hlavnou misiou bolo vyhnať izraelské sily z Libanonu, čo sa napokon podarilo v roku 2000.

Nová vojenská doktrína: Rozhodné víťazstvo

Od roku 2006 Izrael prispôsobil svoju vojenskú stratégiu. Doterajšia prax tzv. „kosenia trávy“, ktorá zahŕňala opakované konflikty s cieľom dočasného odstrašenia nepriateľa, ustúpila novej stratégii, ktorá sa zameriava na „rozhodné víťazstvo“.

Cieľom je dosiahnuť trvalú zmenu na fronte a zabezpečiť, aby hrozba zo strany militantov bola minimalizovaná na dlhšie obdobie.