Fenomén La Niña zamieša karty: Odborníci predpovedajú v Európe zimu, na akú nie sme zvyknutí

  • Vývoj javu La Niña naznačuje, že do niektorých častí prinesie viac snehu, než sa pôvodne čakalo
  • V Európe to má však byť presne naopak
Zima a žena s dáždnikom
Ilustračné foto TASR/Ján Krošlák, TASR/Daniel Stehlík
  • Vývoj javu La Niña naznačuje, že do niektorých častí prinesie viac snehu, než sa pôvodne čakalo
  • V Európe to má však byť presne naopak

Hoci je december ešte ďaleko, odborníci už teraz skúmajú, aké počasie nás čaká počas zimy. Predpovede naznačujú, že vplyv fenoménu La Niña tento rok výrazne ovplyvní zimné obdobie.

Niektoré regióny môžu zažiť prekvapivo bohatú snehovú nádielku, dokonca viac, než by sa očakávalo. Na druhej strane, Európa sa zrejme bude musieť pripraviť na odlišný scenár, s menším množstvom snehu a pravdepodobne miernejším priebehom zimy.

Menej snehu 

Meteorológovia z portálu Severe Weather prišli s novými informáciami, ktoré menia doterajšie očakávania. Najnovšie údaje ukazujú, že v niektorých oblastiach bude výrazne viac snehu, než sa predpokladalo.

Najmä sever Spojených štátov amerických a južná časť Kanady by mali zaznamenať silnejšie sneženie počas zimy. Naopak, v Európe to vyzerá na nižšie snehové zrážky. „Predpokladá sa, že na väčšine kontinentu bude snežiť menej ako obvykle, s výnimkou niektorých severných častí pod vplyvom prúdových prúdov,“ uvádzajú odborníci.

Situácia však bude iná v Škandinávii. „Nad Škandináviou sa však kvôli vplyvu systému nízkeho tlaku a prúdenia nad severnou Európou očakáva viac sneženia ako obvykle,“ tvrdia meteorológovia. V tejto oblasti sa očakáva nadpriemerná snehová pokrývka počas celej zimy, rovnako ako v niektorých častiach Álp.

„Sestra“ fenoménu El Niño

La Niña nie je iba teoretický jav. Ako sme ťa už informovali, tento klimatický fenomén priamo ovplyvňuje počasie v Európe. Spôsobuje zmeny v tlakových útvaroch medzi Azorskými ostrovmi a Islandom, čo prináša chladnejšie zimy a viac zrážok.

Pre nás to v praxi znamená nielen nižšie teploty, ale aj vyššiu pravdepodobnosť snehových prikrývok. Odborníci z webu The Weather Outlook vysvetlili, prečo po doterajšom fenoméne El Niño prichádza na rad jeho „sestra“. 

„El Niño môže niekedy priniesť teplejšie zimy do Európy a Spojeného kráľovstva a La Niña obvykle prináša chladnejšie zimy, ale aby bolo jasno, oba javy môžu priniesť extrémne počasie do mnohých oblastí. Ide len o to, že ich účinky sú v závislosti od miesta obrátené,“ píšu.

Žena sa prechádza v parku počas mrazu.
zdroj: TASR/Bernd Weißbrod/dpa

Je dôležité pristupovať k týmto predpovediam s istou dávkou opatrnosti. Dlhodobé meteorologické prognózy zahŕňajú množstvo faktorov a môžu sa meniť na základe nových údajov a pozorovaní. Napriek tomu nezaškodí sa na silnú zimu pripraviť.

Klimatické výkyvy totiž ovplyvňujú aj Antarktídu, ktorá je známa ako najchladnejší kontinent na Zemi. Britský Národný inštitút pre polárny výskum informuje o mimoriadne dlhej vlne „horúčav“ počas antarktickej zimy, čo vyvoláva obavy medzi klimatológmi a environmentalistami.

Rekordne teplé leto na Slovensku

Klimatické zmeny, ako je La Niña, prinášajú rôzne extrémy v počasí, ktoré majú priamy vplyv na globálne aj lokálne podmienky. Na Slovensku sa napríklad v tomto roku prejavili extrémne teploty počas leta, čo potvrdzujú najnovšie štatistiky.

Tento rok na Slovensku priniesol rekordne teplé leto. Priemerná teplota vzduchu dosiahla 20,7 stupňa Celzia, čo je o 0,4 stupňa viac ako predchádzajúci rekord z roku 2022. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Peter Kajaba.

„Celkovo, keď sa pozrieme na celé územie Slovenska, tak od roku 1931 sa priemerná teplota vzduchu na Slovensku zaradila na prvé miesto,“ uviedol Kajaba.

Najvyššia zaznamenaná teplota bola 38,3 stupňa Celzia, čo podľa neho nie je najvyššia zaznamenaná teplota vzduchu od roku 1981. „Napriek tomu leto prekonalo všetky rekordy a zaradilo sa medzi najhorúcejšie letá, aj napriek tomu, že sme nedosiahli 40 stupňov Celzia,“ doplnil klimatológ.

Dôsledkom boli podľa jeho slov vysoké minimálne teploty, ktoré sa dosahovali počas všetkých troch letných mesiacov.

„Júl 2024 sa zaradil na prvé miesto, čo sa týka priemernej teploty v rámci Slovenska, s hodnotou 21,7 stupňa Celzia,“ ozrejmil v rámci štatistiky jednotlivých mesiacov.

Priblížil, že počas neho namerali najvyššiu teplotu v Mužle 37,9 stupňa Celzia. Zároveň dodal, že v auguste, ktorý bol silne nadnormálny až mimoriadne nadnormálny, zaznamenali najvyššiu teplotu leta, a to 38,3 stupňa Celzia, opäť v Mužle.

Zdroje: Severe Weather, The Weather Outlook, Archív SIU, TASR

Najnovšie videá

Trendové videá