ANALÝZA: Izrael sľubuje „smrteľný a prekvapivý“ útok na Irán. Rusi by sa ho mali obávať

Po rozsiahlom iránskom útoku na Izrael z 1. októbra je situácia na Blízkom východe najviac destabilizovaná za posledné roky. Ani vnútroštátna vojna izraelskej armády s extrémistami z hnutia H*mas v pásme Gazy a ani vojna s teroristickým hnutím H*zballáh v Libanone nenesú takú veľkú hrozbu. Otvorené boje medzi Jeruzalemom a Teheránom totiž predstavujú potenciál skazy gigantických rozmerov.

Ako sme ťa informovali, Irán na Izrael útočil prelomovou technikou. Na rozdiel od predošlých ostreľovaní, keď vysielal lacnejšie navádzané strely či drony, tentokrát použil balistické rakety Shahab-3 a najnovšiu hypersonickú strelu Fattah-1. S nimi si už 100-percentne neporadil ani špičkový systém protivzdušnej obrany Iron Dome. Iránsky útok narobil škody, z Izraela hlásili požiare a zásahy v blízkosti leteckých základní.

Teherán síce Jeruzalem okamžite varoval, že za prípadnú odvetu vážne zaplatí, no izraelskí predstavitelia nad tým ani len nemihli okom. Odpoveď bude „smrteľná, presná a obzvlášť prekvapivá“, uviedol v stredu 9. októbra izraelský minister obrany Jo’av Galant.

Irán podľa neho „nepochopí, čo sa to stalo a ako sa to stalo“. Útok na Izrael opísal ako „agresívny, no neúspešný a nepresný“, cituje ministra The Times of Israel. Zdôraznil, že ostreľovanie neobmedzilo schopnosti Izraelských vzdušných síl (IAF) a všetky pristávacie dráhy aj zariadenia fungujú bez problémov. Celý izraelský bezpečnostný systém sa podľa neho zameriava na otázku úderu na Irán.

Ako by takýto úder mohol vyzerať?

Nad tým sa už zamysleli analytici rôznych najväčších svetových médií. A mnohí sa zhodujú na tom, že Izrael je zrejme zraniteľnejší, než sa v skutočnosti zdá. No Jeruzalem to od odvety neodradí. Podľa BBC ani nie je otázkou, či a kedy dôjde k útoku na Irán, ale aký bude vlastne veľký.

Izraelské obranné sily (IDF) majú na pomoc americkú satelitnú spravodajskú službu a agentov obávaného Mosadu. V Iráne si môžu vyberať zo širokej škály cieľov a tie možno rozdeliť do troch kategórií. Pri odvete si môžu vyberať medzi údermi na:

Od teroru k masakrom: Rok vyvražďovania dvoch národov akurát tak prehĺbil nenávisť (KOMENTÁR)

Podľa anonymných zdrojov z oblasti izraelskej armády však Jeruzalem nebude útočiť na iránske jadrové zariadenia. Nešlo by totiž o naplnenie skutočného cieľa súčasnej vojny. Naopak, zameria sa práve na bežnejšie vojenské ciele. The Jerusalem Post na základe dôverných zistení denníka The New York Times píše, že stále pôjde o rozsiahlu akciu. 

Za úplne hlavný cieľ súčasnej vojny Izrael uvádza porážku hnutia H*mas. V poslednom čase ale musí diskutovať aj o bezpečnom návrate izraelských obyvateľov do svojich obydlí na libanonskej hranici, kde sa zvádzajú boje s Iránom podporovaným H*zballáhom. A tretím cieľom je snaha vyhnúť sa rozsiahlej regionálnej vojne proti Teheránu a jeho spojencom.

Pod objektami konvenčnej iránskej armády sa rozumejú napríklad základne, z ktorých Irán 1. októbra odpálil balistické rakety. Podľa BBC sa IDF s najväčšou pravdepodobnosťou zamerajú práve na tieto miesta. Ďalej môžu útočiť aj na bežné základne miestnych jednotiek zvaných Iránske revolučné gardy (IRGC).

Útok na konvenčné základne môže poškodiť aj Rusko

A ak by predsa došlo aj k úderu na ekonomické ciele, Jeruzalem by sa najskôr zameral na najzraniteľnejšie štátne aktíva, teda iránske petrochemické závody, výrobu energie a možno aj jeho námorné ciele. To by ale vyvolalo veľký odpor a hnev, keďže následky takýchto akcií pocíti vždy najmä bežný ľud, čo môžeme vidieť pri ruských útokoch na civilnú infraštruktúru Ukrajiny.

To by nemalo byť izraelským cieľom, a tak nám zostáva prvá z troch uvedených možností. Ako podotýka agentúra Reuters, prípadný útok na konvenčné ciele iránskej armády môže v konečnom dôsledku výrazne prospieť aj k snahe brániť Ukrajinu pred nevyprovokovanou ruskou inváziou.

Irán útočí na Izrael najnovšou hypersonickou zbraňou: Strela „dobyvateľ“ ohrozuje izraelskú obranu

USA totiž Irán obviňujú z dodávok balistických rakiet krátkeho doletu do Ruska. Tie Moskva následne používa na svoje útoky na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. Kremeľ aj Teherán tieto tvrdenia síce popierajú, no zistenia spravodajských služieb a dokonca aj satelitné snímky iránskych a ruských prístavov to celé dokazujú, informovali sme.

Útok Izraela na Irán by mohol výrazne obmedziť iránsku vojenskú infraštruktúru zameranú na balistické strely. Taktiež by mohol zničiť alebo vážne poškodiť tamojšie systémy protivzdušnej obrany a zariadenia na odpaľovanie rakiet.

Unikli Putinove plány o konci vojny: Podľa experta to vyzerá príliš jednoducho, je to pasca

Isté však zostáva aj to, že na každú izraelskú odpoveď budú reagovať aj jeho nepriatelia. Jeruzalem sa preto musí obzvlášť zamerať aj na svoje vlastné obranné systémy a veriť v pomoc od západných spojencov. Tých ale ubúda. Cez víkend sa proti vojenskej podpore Izraela postavil francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Paríž hovorí, že prioritou je návrat k politickému riešeniu situácie v Pásme Gazy. Práve to je tá najťažšia otázka. Ako píšeme v našom komentári k prvému výročiu teroristických útokov H*masu na Izrael, porážka H*masu sa dá dosiahnuť len zneškodnením celej ideológie, z ktorej sa táto organizácia zrodila. A myšlienky prežívajú svojich tvorcov.

Je teda nesmierne ťažké, možno aj nemožné predpovedať, čo sa vlastne musí udiať, aby sa vojna skončila. Vojna, ktorú v skutočnosti možno považovať za historickú.