Poznáme víťaza Nobelovej ceny za mier: Ocenenie poukázalo na problém vojnových konfliktov

Poznáme laureátov tohtoročnej Nobelovej ceny. Prvé Nobelove ceny za fyziku, medicínu, chémiu, literatúru a mier sa rozdávajú od roku 1901. Cena za Ekonómiu sa pridala až v roku 1969. Tento rok si prestížne ocenenie odnieslo množstvo zaslúžených odborníkov, ktorí sa pýšia dôležitým vedeckým výskumom či veľkým prínosom pre ľudstvo. 

Nórsky Nobelov výbor sa rozhodol udeliť Nobelovu cenu za mier japonskej organizácii Nihon Hidankjo. Toto združenie, pozostávajúce z preživších atómového bombardovania Hirošimy a Nagasaki v roku 1945, bolo ocenené za ich neúnavné úsilie o svet bez jadrových zbraní a za ich svedectvo o dôležitosti prevencie budúceho použitia týchto ničivých zbraní.

„Toto ľudové hnutie tých, ktorí prežili atómovú bombu z Hirošimy a Nagasaki, známe aj ako Hibakusha, získava cenu mieru za svoje úsilie o dosiahnutie sveta bez jadrových zbraní a za to, že prostredníctvom svedectiev demonštruje, že jadrové zbrane sa už nikdy nesmú použiť,“ povedal predseda nórskeho Nobelovho výboru Frydnes.

Nobelova cena mieru putovala do Japonska

Nobelový výbor pripomína, že už takmer 80 rokov vo vojnovom konflikte nebola použitá atómová bomba. Zásluhy za toto pripisujú aj organizácii Nihon Hidankjo. Prízvukujú že „je alarmujúce, že toto tabu týkajúce sa použitia jadrových zbraní je dnes pod tlakom“.

Podľa výboru súčasná hrozba ich použitia vo vojne je reálna, pričom krajiny s jadrovými arzenálmi pokračujú v ich modernizácii. Zároveň sa ďalšie štáty snažia tieto zbrane získať, čo predstavuje nebezpečný vývoj.

Zvrat vo vojne u susedov? Ukrajina získala nadvládu nad 50 % kľúčového mesta

Pripomenuli aj tragické následky zhodenia atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, kde okamžite zahynulo okolo 120 000 ľudí a podobný počet obetí podľahol následkom ožiarenia v nasledujúcich rokoch. „Dnešné jadrové zbrane sú ešte ničivejšie. Môžu usmrtiť milióny ľudí a spôsobiť katastrofické zmeny v klíme. Jadrová vojna by mohla vážne ohroziť samotnú civilizáciu,“ upozornil výbor vo svojom vyhlásení.

V oblasti literatúry si ocenenie odniesla juhokórejská autorka Han Kchang. Jej „intenzívna poetická próza konfrontujúca historické traumy a odhaľujúca krehkosť ľudského života“ si získala uznanie Švédskej akadémie.

Ocenili množstvo vedcov

Prelomové objavy v medicíne priniesli Nobelovu cenu americkým vedcom Victorovi Ambrosovi a Garymu Ruvkunovi. Ich spoločný výskum odhalil „objav mikroRNA a jej úlohu v posttranskripčnej génovej regulácii“, čím otvorili nové možnosti v oblasti genetiky.

Fyzika nezaostávala za inováciami. John Hopfield z Princetonskej univerzity a Geoffrey Hinton z Torontskej univerzity si rozdelili ocenenie za ich priekopnícku prácu v oblasti strojového učenia s umelými neurónovými sieťami.

Chemická Nobelova cena putovala do rúk tria vedcov – Davida Bakera z Washingtonskej univerzity a britských výskumníkov Demisa Hassabisa a Johna Jumpera zo spoločnosti Google DeepMind. Ich revolučný výskum využil umelú inteligenciu na predpovedanie štruktúry takmer všetkých známych bielkovín na Zemi, pričom Baker dokonca dokázal vytvoriť úplne nové bielkoviny s novými funkciami.

Zostáva ešte Nobelova cena za ekonómiu, oficiálne nazývaná Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Jej laureátov oznámia 14. októbra po 11.45 hod SELČ, čím sa zavŕši tohtoročné udeľovanie týchto prestížnych ocenení.