Hrozba jadrovej vojny: Iránci hlásia otrasy zeme, otestovali prvú jadrovú zbraň?

Ako informuje izraelský denník Jerusalem Post, dňa 5. októbra zasiahlo severný Irán, konkrétne oblasť Aradan v provincii Semnan, zemetrasenie s magnitúdou 4,6, ktoré bolo citeľné až v Teheráne, 110 kilometrov od epicentra, a dokonca aj v Izraeli.

Toto zemetrasenie, ktoré sa vyskytlo v hĺbke 10 kilometrov, vyvolalo špekulácie na sociálnych sieťach, že mohlo ísť o podzemný jadrový test, podobne ako sa to v minulosti stalo v Severnej Kórei.

Podľa informácií denníka však jadroví experti tieto špekulácie odmietajú, pretože charakteristiky otrasov nesúvisia s jadrovou detonáciou. Navyše, Irán má významne chránené jadrové zariadenia, čo komplikuje možnosť testu v takej malej hĺbke.

Situácia prichádza v čase veľkej eskalácie

Okrem toho súčasná situácia zvyšuje obavy z potenciálnej izraelskej odvety. Medzi krajinami totiž rastie napätie po nedávnych iránskych raketových útokoch na Izrael.

Izraelské zdroje však naznačujú, že prípadná reakcia by sa nemusela zamerať priamo na iránske jadrové zariadenia, ale skôr na vojenské a spravodajské ciele, čo by malo viac zodpovedať súčasným vojnovým cieľom.

NEW: Iran launched a two-wave ballistic missile attack that targeted Israel from Iranian territory on October 1. Iran likely intended to inflict significant damage on Israel by oversaturating Israeli air defenses, particularly in central Israel. (1/3) pic.twitter.com/smIUnlqJnu

— Institute for the Study of War (@TheStudyofWar) October 2, 2024

Americkí predstavitelia uvádzajú, že izraelská odpoveď je takmer pripravená, no konečné rozhodnutie o čase a rozsahu útoku ešte nepadlo. Hoci sa nepredpokladá útok na iránske jadrové zariadenia, Izrael si zachováva možnosť prekvapiť, informuje televízia NBC News.

Úder za atentáty na spojencov

Irán 1. októbra odpálil rakety na Izrael, čím tvrdil, že reaguje na izraelské zásahy v Libanone a atentáty na svojich spojencov ako napríklad Ismail Haniyeh z H*masu a Hassan Nasralláh z H*zballáhu.

Izraelské územie síce neutrpelo výrazné škody, no reakcia krajiny je otázkou času. Americkí predstavitelia vyjadrili obavy, že izraelské údery by mohli vyvolať ďalšiu eskaláciu napätia v regióne. Ten je už teraz na pokraji rozsiahleho konfliktu.

Iránsky strach z devastačných následkov

Podľa informácií televízie CNN je iránska vláda z izraelskej odvety očividne nervózna a snaží sa predísť väčšiemu konfliktu diplomatickou cestou. Začala intenzívne rokovať s krajinami Blízkeho východu v snahe zmierniť reakciu Izraela.

Najväčší strach v Teheráne panuje z toho, že Izrael by mohol zaútočiť na iránske jadrové alebo ropné zariadenia. To by mohlo mať devastačné následky pre celú krajinu.

Irán útočí na Izrael najnovšou hypersonickou zbraňou: Strela „dobyvateľ“ ohrozuje izraelskú obranu

Okrem diplomatických snáh sa Irán snaží upevniť svoje spojenecké väzby, najmä s krajinami ako Saudská Arábia. Tie by mohli mať vplyv na americkú politiku.

V priebehu mesiaca sa stretli iránski a saudskoarabskí predstavitelia už niekoľkokrát. Údajne sa snažia nájsť riešenie, ktoré by obmedzilo izraelskú odvetu a ochránilo región pred ďalším konfliktom.

Americká pozícia a obavy

Spojené štáty podľa NBC aktívne konzultujú s Izraelom jeho možné kroky a naliehajú, aby izraelská odpoveď bola „proporcionálna“. Prezident Joe Biden dokonca apeloval na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby sa zdržal útokov na jadrové zariadenia.

Americkí spojenci v oblasti, ako Spojené arabské emiráty, Katar a Bahrajn, sa tiež obávajú, že útok na iránske ropné polia by mohol poškodiť ekonomiku regiónu.

Washington je znepokojený, že odvetné útoky medzi Iránom a Izraelom by mohli viesť k rozsiahlemu regionálnemu konfliktu, ktorý by mohol vtiahnuť aj Spojené štáty.

Obavy sa týkajú najmä toho, že izraelský vplyv na americkú politiku sa oslabuje a Tel Aviv stále častejšie ignoruje americké výzvy na obmedzenie vojenských akcií.

Reakcia Blízkovýchodných krajín

Krajiny Perzského zálivu, vrátane Saudskej Arábie, sa podľa informácií CNN vyhýbajú priamemu zapojeniu do konfliktu, no vyjadrili obavy, že akákoľvek vojenská akcia by mohla destabilizovať región.

Krajiny ako Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar údajne nedovolia Izraelu použiť ich vzdušný priestor na útoky proti Iránu, čím sa snažia ochrániť svoje záujmy.

Irán takisto upozornil, že akékoľvek krajiny, ktoré budú napomáhať Izraelu, budú považované za nepriateľov. Avšak v prípade vojenského konfliktu je nepravdepodobné, že by tieto krajiny priamo zasiahli na obranu Teheránu.

Časovanie izraelskej odpovede

Na presný termín izraelského útoku si svet ešte musí počkať. V súvislosti s blížiacim sa sviatkom Jom Kippur, kedy sa v Izraeli zastaví prakticky celý život, by sa akcia mohla odložiť na neskôr.

Aj napriek tomu zostáva izraelská armáda v stave pohotovosti. Jedným zo scenárov je, že Izrael vykoná útok hneď po skončení sviatku.

Celý svet momentálne pozorne sleduje vývoj na Blízkom východe, kde sa napätie medzi Iránom a Izraelom vystupňuje na novú úroveň. Ako konflikt vyvrcholí, môže mať zásadný dopad nielen na región, ale aj na celosvetovú politickú situáciu.