Desaťtisícom Slovákov štát skráti dávky v hmotnej núdzi. Vieme, koho sa zmena týka (PREHĽAD)

Novela zákona z dielne ministerstva práce a sociálnych vecí MPSVaR SR, ktorá teraz smeruje do pripomienkového konania, má začať platiť v polovici budúceho roka. Navrhuje skrátiť dávky v hmotnej núdzi, ak poberateľ odmietne vhodnú pracovnú ponuku.

Ako sme ťa už informovali, ak sa popri práci bude nezamestnaný aj vzdelávať, prípadne rekvalifikovať, dostane 1,5-násobok základného príspevku, teda 132,60 eur. Riadne zamestnaná osoba, ktorá stále bude poberať dávku v hmotnej núdzi, dostane 2-násobok základu, a to 176,80 eur.

Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska môže opatrenie motivovať dlhodobo nezamestnaných k hľadaniu práce. Na druhej strane ale upozorňujú, že si vyžaduje ďalšie kroky a prináša určité riziká.

Množstvo voľných pracovných miest zostáva na Slovensku neobsadených. Minister práce Erik Tomáš chce túto situáciu zmeniť tým, že nezamestnaných ľudí zapojí do pracovného procesu. Plánuje zmeny, ktoré by mali ovplyvniť hlavne dlhodobo nezamestnaných a tých, čo poberajú dávky v hmotnej núdzi.

Jedným z návrhov je, že dávky budú krátené tým, ktorí odmietnu pracovnú ponuku primeranú svojim schopnostiam. Cieľom je znížiť počet ľudí dlhodobo bez práce a predísť zneužívaniu sociálneho systému. APAS verí, že tento krok môže mať pozitívne výsledky, ale zároveň varuje pred rizikami, ktoré by mohli znížiť jeho efektívnosť alebo priniesť negatívne dôsledky.

Viac rekvalifikačných programov

Odobratie dávok v hmotnej núdzi môže zvýšiť ochotu nezamestnaných prijať aj práce, ktoré by inak odmietli. Ako informuje portál Pravda, tento krok by mohol motivovať viac ľudí zvažovať pracovné ponuky, ktoré by za iných okolností zavrhli.

„Na trhu práce je dnes veľa neobsadených miest najmä v oblastiach ako výroba, logistika či služby. Mnohé z týchto pozícií sú pritom považované za menej atraktívne pre ich fyzickú náročnosť alebo nízku mzdu. Ak sa ale príjmová situácia nezamestnaných zhorší, mohli by byť ochotní prijať aj tieto ponuky. Tým sa zvýši využiteľnosť pracovnej sily, ktorá je momentálne nevyužitá, a čiastočne by sa mohli zaplniť aktuálne voľné pracovné miesta,“ uviedla Zuzana Rumiz, generálna manažérka personálnej agentúry ManpowerGroup a súčasne aj prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS).

Členovia APAS však zdôrazňujú aj iný pohľad na situáciu. 

„Aj keď sú nezamestnaní motivovaní prijať prácu, nemusí to vždy znamenať, že sú aj dostupné pracovné miesta zodpovedajúce ich kvalifikácii alebo skúsenostiam. Mnohí sú totiž dlhodobo nezamestnaní nie preto, že by nechceli pracovať, ale preto, že nemajú pre dostupné pracovné miesta potrebné zručnosti. Najmä v regiónoch, kde je viac pracovných príležitostí, sú časté ponuky práce, ktoré vyžadujú technickú, digitálnu či inú odbornosť,“ pripomína Róbert Čvapek, generálny manažér agentúry Index Nosluš Group a viceprezident APAS.

Rumiz upozorňuje, že prijímanie nevhodných pracovných pozícií môže viesť k nízkej produktivite a frustrácii zamestnancov. Ak ľudí motivuje len strach zo straty dávok, môže to viesť k ich rýchlemu odchodu, čo by neprinieslo dlhodobý efekt.

Podľa nej by bolo vhodné zaviesť viac rekvalifikačných programov, ktoré lepšie zohľadnia skutočné potreby trhu práce. Bez zlepšenia možností na získanie požadovaných zručností môžu byť výsledky opatrenia obmedzené.

Sťahovanie sa za prácou

Podpora mobility hrá kľúčovú úlohu, najmä vzhľadom na regionálne rozdiely v ponuke pracovných miest na Slovensku. Kým Bratislava a západ krajiny zaznamenávajú nižšiu nezamestnanosť, stred a východ Slovenska sa s ňou trápia viac.

Mnoho dlhodobo nezamestnaných nemá možnosť alebo záujem presťahovať sa za prácou, čo im obmedzuje šance. Problémom sú často vysoké cestovné náklady, otázky ubytovania a záväzky voči rodine, ako starostlivosť o deti alebo seniorov.

Prezidentka APAS zdôrazňuje, že motivačné opatrenia budú účinnejšie, ak sa doplnia o rekvalifikačné programy a podporu mobility. Takáto podpora by mala zahŕňať finančné príspevky na presťahovanie či dochádzanie a rozvoj dopravnej infraštruktúry. To by pomohlo dlhodobo nezamestnaným prispôsobiť sa potrebám trhu práce a zlepšilo ich možnosti cestovať za prácou.

Rumiz zdôrazňuje, že definícia vhodnej pracovnej ponuky bude kľúčová. Kritériá vhodnosti by mali zohľadňovať nielen dostupnosť a typ práce, ale aj zdravotný stav uchádzača. Inak by toto opatrenie mohlo mať negatívne dopady na zraniteľné skupiny, čo by mohlo viesť k sociálnym problémom.

Niektoré skupiny, ako starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, matky s malými deťmi či ľudia z marginalizovaných komunít, objektívne prekážky pri hľadaní a udržaní si zamestnania. Ak by sa im krátili dávky, mohlo by to prehĺbiť ich ohrozenie a zvýšiť riziko chudoby.

Bez potrebných opatrení nastane katastrofa

Odborníci vidia v pláne ministerstva práce možnosť pozitívne ovplyvniť situáciu na trhu. Znížením dlhodobej nezamestnanosti a počtu ľudí odkázaných na dávky by štát mohol znížiť výdavky na sociálnu pomoc.

Väčšia motivácia pracovať by zároveň mohla zlepšiť pracovné návyky dlhodobo nezamestnaných a podporiť ich flexibilitu. To by ich mohlo podnietiť, aby sa presťahovali za prácou alebo absolvovali rekvalifikáciu, ak ich aktuálne zručnosti nezodpovedajú požiadavkám trhu.

Odborníčka Zuzana Rumiz však upozorňuje na riziko, ktoré prináša nedostatočná podpora pre týchto ľudí. Ak chýbajú kroky, ktoré ich motivujú k zlepšeniu kvalifikácie či cestovaniu za prácou, krátenie dávok môže skončiť len tým, že potrestá tých, ktorí na zmenu nemajú zdroje. Bez takýchto opatrení môže krátenie dávok priniesť opačný efekt a pôsobiť kontraproduktívne.