NASA ponúka odmenu 3 milióny eur. Na vyriešenie dlhoročného vesmírneho problému vyhlásila súťaž

Ako si už možno počul, NASA znova spriada plány návratu na Mesiac a dokonca sa chystá aj na Mars. Ešte predtým však potrebuje vyriešiť veľký problém – ako efektívne nakladať s odpadom vo vesmíre.

Ako informuje portál IFL SCIENCE, Americká vesmírna agentúra preto spustila súťaž LunaRecycle Challenge s celkovou odmenou 3 milióny dolárov, ktorá má priniesť inovatívne riešenia tohto problému.

„Udržateľné fungovanie je pre NASA kľúčové pri našich objavoch a výskume mimo Zeme aj na nej,“ vysvetľuje Amy Kaminski, programová riaditeľka NASA pre súťaže a crowdsourcing. „Touto výzvou hľadáme inovatívne prístupy verejnosti k nakladaniu s odpadom na Mesiaci, pričom získané poznatky chceme využiť aj na Zemi.“

Čo s odpadom vo vesmíre?

Problém s odpadom na Mesiaci nie je nový. Už počas misií Apollo astronauti zanechali na lunárnom povrchu 96 vreciek s ľudskými exkrementmi.

Portál Vox píše: „Ľudské výkaly – spolu s vreckami s močom, odpadom z jedla, zvratkami a iným odpadom vo vreckách, ktoré tiež môžu obsahovať mikrobiálny život – na Mesiaci predstavujú prirodzený, aj keď neplánovaný experiment.“

Výskumníkov preto zaujíma: je v tomto odpade niečo živé? Približne 50 % hmotnosti ľudských exkrementov totiž tvoria baktérie, ktoré predstavujú viac ako 1 000 druhov mikróbov žijúcich v črevách. Astronauti teda mohli na Mesiaci nechať celý ekosystém. 

Odhliadnuc však od tohto zaujímavého a nečakaného experimentu, nie všetok odpad, ktorý astronauti nechávajú vo vesmíre, je biologický a NASA potrebuje tento problém čo najskôr vyriešiť. 

Ako funguje prestížna súťaž

Súťaž je rozdelená do dvoch kategórií. Prvá sa zameriava na vývoj hardvérových komponentov pre recykláciu pevného odpadu na mesačnom povrchu. Druhá kategória vyzýva účastníkov na vytvorenie virtuálneho modelu komplexného systému recyklácie odpadu a výroby konečných produktov.

Ako sme už spomínali, nejde pritom len o biologický odpad. Budúce misie budú musieť riešiť aj nakladanie s ďalšími materiálmi, ako je vedecké vybavenie, oblečenie či obaly od jedla. Práve na tieto výzvy sa zameriava súťaž LunaRecycle Challenge.

V domácnosti Slovákov sa ukrýva pasca: Tento nenápadný žrút ti zhltne 200 eur ročne

Kim Krome, dočasná programová manažérka NASA pre Centennial Challenges, vyjadrila svoje nadšenie z potenciálu súťaže: „Teší ma, že výzva LunaRecycle prispeje k riešeniam v oblasti pokročilej výroby a habitatov. Sme nadšení z potenciálnych riešení našich globálnych súťažiacich a dúfame, že táto výzva poslúži ako pozitívny katalyzátor pre agentúru a ľudstvo v prieskume svetov za hranicami našej planéty.“

SpaceX mení históriu

Raketa Falcon Heavy súkromnej spoločnosti SpaceX vyniesla v pondelok z kozmodrómu na Myse Canaveral v štáte Florida do vesmíru sondu Europa Clipper vyvinutú americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA), ktorá bude skúmať Jupiterov mesiac Európa.

Štart sa uskutočnil s niekoľkodňovým odkladom spôsobeným hurikánom Milton, informovali agentúry DPA a AFP.

Po prekonaní takmer troch miliardách kilometrov dorazí sonda v apríli 2030 na obežnú dráhu Jupitera. Okrem iného vykoná niekoľko blízkych preletov, aby zistila, či na mesiaci Európa môžu existovať podmienky pre život.

Podľa vedcov by sa pod zmrznutým povrchom Európy mohol rozkladať rozsiahly oceán tekutej vody, ktorý je potenciálnym miestom pre vznik života. Predpokladajú, že tento oceán by mohol obsahovať viac vody ako všetky moria na Zemi dohromady.

„Európa je považovaná za najsľubnejšie prostredie v slnečnej sústave potenciálne priaznivé pre život,“ uviedla vo vyhlásení NASA.

Europa Clipper je najväčšia vesmírna sonda, akú kedy NASA postavila pre planetárnu misiu. Na palube má deväť vedeckých prístrojov, ako sú kamery, radar, spektrograf a magnetometer, pomocou ktorých určí štruktúru a zloženie ľadového povrchu Európy, ale aj hĺbku a dokonca aj slanosť jej oceánu.

Na misii v hodnote 5,2 miliardy dolárov (4,7 miliardy eur) za posledných desať rokov pracovalo približne 4 000 ľudí. Ak by sa potvrdilo, že na Európe sú podmienky umožňujúce život, nasledovať by mala ďalšia misia, aby sa objasnilo, či tam život vôbec môže byť.