Globálne otepľovanie má vyriešiť startup z východnej Afriky: Dostal dotáciu vo výške 3,5 milióna eur

Skleníkové plyny sú plynné látky, ktoré sa nachádzajú v skleníkoch. Európsky parlament ešte v minulom roku informoval na svojom portáli, že prijíma opatrenia, ktoré by mali radikálne znížiť emisie skleníkových plynov.

Najznámejším takýmto plynom je oxid uhličitý CO_2. V atmosfére sa vyskytujú aj ďalšie, ktoré sú však v menšom množstve, no aj tak môžu mať vplyv na našu planétu v súvislosti s otepľovaním. Takéto opatrenia sa začali aj v africkej Keni, kde pôsobí spoločnosť Octavia Carbon.

Odstránenie skleníkových plynov

Keďže sa globálne otepľovanie objavuje čoraz častejšie, vznikajú výzvy, ktoré by chceli tento nárast znížiť. Existujú technológie, ktoré môžu odstrániť skleníkové plyny a zároveň zachytávajú z atmosféry teplo.

Práve spoločnosť Octavia Carbon z Kene, ktorá bola založená pred dvoma rokmi a patrí pod startup Direct Air Capture (DAC), vyrába stroje na zachytávanie uhlíka a skleníkových plynov, informuje o tom portál techcrunch.com. Octavia začala uhlík zachytávať prostredníctvom strojov už vo februári tohto roka. Teraz plánuje postaviť nové prístroje. Tie sa následne pridajú k dvom existujúcim, ktoré ročne zachytia približne 50 ton uhlíka.

Táto firma získala na postavenie strojov predbežný kapitál v hodnote 3,9 milióna dolárov, čo je v prepočte približne 3,5 milióna eur. Taktiež uvádzajú, že predpredaj uhlíkových kreditov predstavuje hodnotu 1,1 milióna dolárov, informuje portál bundle.app.

Generálny riaditeľ a spoluzakladateľ spoločnosti Octavia Martin Freimüller uviedol, že od roku 2025 sa bude odchytávať až 1500 ton uhlíka. „Vyvíjali sme technológiu a teraz ju sťahujeme z laboratória do terénu.“

Startup sa spojil so spoločnosťou Cella, ktorá uhlík na rozdiel od Octavie vstrekne do zeme a uskladní ho. Spoločnosť Octavia uhlík skvapalňuje. Očakáva sa, že vstreknutie prvej dávky do zeme sa uskutoční koncom roka 2024.

„Keď už budeme mať ten tekutý oxid uhličitý, dáme ho nášmu partnerovi na skladovanie a oni ho dajú pod zem pri vysokých tlakoch, tak aby prenikli do pórov sopečných hornín, ktoré sú dosť bohaté na vápnik a horčík. Tieto horniny reagujú s CO2. Zároveň vytvárajú uhličitanové minerály ako uhličitan vápenatý alebo vápenec. Prirodzene sa vyskytujúce materiály, prirodzene sa vyskytujúce procesy a my to len urýchľujeme v geologických oblastiach, kde sa to naozaj nestalo počas dlhých časových období,“ informoval Freimüller.

Riaditeľ taktiež opisoval, prečo je Keňa ideálnym miestom na túto prácu. Má totiž jedinečnú geografickú výhodu vďaka východoafrickej priekopovej prepadline. Ponúka podmienky na ukladanie oxidu uhličitého. „Táto oblasť má bohatú geológiu s pórovitými a vulkanickými horninami, ako je čadič, ktoré sú mimoriadne vhodné na zachytávanie a uskladňovanie CO₂ pod zemou. Kapacita týchto geologických vrstiev je obrovská – teoreticky by dokázala uložiť všetky kumulatívne emisie CO₂ produkované ľudstvom. Východoafrická priekopová prepadlina tak predstavuje obrovský potenciál pre dlhodobé riešenia v oblasti zachytávania a ukladania uhlíka.“

Čo sú skleníkové plyny?

Tieto plyny pôsobia podobne ako sklo, ktoré sa nachádza v skleníku. Pohlcujú slnečné teplo, zachytávajú ho v atmosfére a tým sa zabráni úniku do vesmíru. Mnohé tieto plyny sú v atmosfére prirodzene, ale zväčšujú sa aj ľudskou činnosťou. Preto sa efekt v atmosfére rapídne zvyšuje, čím mení klímu planéty.

Poznáme viac druhov skleníkových plynov. Ich vplyv na globálne otepľovanie sa líši, informuje oficiálny portál Európskeho parlamentu. Medzi plyny, ktoré sú prirodzené, ale aj tie, ktoré vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, radíme oxid uhličitý, metán (CH4) a oxid dusný (N2O).

Plyny, ktoré sú vyrobené človekom, sa nazývajú fluórované skleníkové plyny. Využívajú sa v priemysle. Sú silnejšie ako oxid uhličitý. Patria medzi ne fluórované uhľovodíky (HFC), plnofluórované uhľovodíky (PFC), fluorid sírový (SF6) a fluorodusík (NF3).