Falošné ukrajinské vajcia môžu nahradiť slovenské výrobky. Domácim farmárom hrozí strata práce

Ukrajinské vajcia môžu spôsobiť vážny tlak na slovenských producentov už od budúceho roka. Situácia vyzerá, že zahraničné dodávky by mohli prevziať miesto domácich vajec v obchodoch, čo predstavuje veľké riziko pre našich farmárov.

Podľa Daniela Molnára z Únie hydinárov Slovenska a Ladislava Birčáka zo spoločnosti Novogal Dvory nad Žitavou sa tento trend môže odraziť aj na celom trhu.

„Ak my máme výrobné náklady na jedno vajce desať až 11 centov a Ukrajina ho ponúka už aj s dovozom za šesť centov, je to naozaj na zváženie,“ upozornil na otáznu kvalitu týchto vajec Birčák.

Klamlivé vajcia

Slovenskí producenti sa neobávajú len nízkych cien, ale aj možnosti, že do obchodov dorazia vajcia, ktoré budú klamať svojím pôvodom. Napriek označeniam „alternatívny chov“ môže ísť o produkty z klietkových chovov. Takéto „falošné“ vajcia môžu slovenských farmárov ešte viac ohroziť.

Výrobcovia však stoja pred náročným rozhodnutím. Klietkové chovy postupne miznú, no náklady na prechod na podstielkové či voliérové systémy sú obrovské. Podľa Ladislava Birčáka sa slovenskí producenti už päť rokov snažia prerábať svoje haly z vlastných zdrojov, najčastejšie za pomoci úverov. Financie tak zostávajú hlavným limitujúcim faktorom.

„Doteraz boli zo zdrojov EÚ schválené iba tri malé projekty, zo strany štátu sme nedostali na tieto rekonštrukcie ani cent. A to aj napriek memorandu, ktoré sme ešte v roku 2020 podpísali s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, kde sa štát zaviazal nájsť vhodné zdroje financovania,“ uviedol Birčák.

„Ak chceme splniť požiadavku reťazcov, potrebujeme ukončiť do konca roka ďalších minimálne 25 % klietkových chovov, čo vyžaduje 25 miliónov eur na chovy nosníc a odchovy mládok,“ doplnil Molnár.

Koniec nafty na najväčších pumpách: Európske mesto oznámilo dátum úplného zákazu

Drahý prechod na alternatívne chovy 

Prechod z klietkových chovov na alternatívne chovy nosníc bude stáť približne 65 miliónov eur. Týchto 65 miliónov eur treba investovať do modernizácie chovov, aby zodpovedali novým štandardom a držali krok s aktuálnymi trendmi v produkcii vajec.

Ak sa však obchodné reťazce rozhodnú svoje plány nezmeniť, môže dôjsť k situácii, kde slovenské obchody budú musieť zabezpečiť vajcia z iných krajín. Import sa tak môže stať jedinou možnosťou, ktorá pokryje dopyt spotrebiteľov. To môže mať následky pre domácich výrobcov aj konečných zákazníkov.

„Niektoré štáty EÚ však doteraz neprerobili vôbec nič, najmä južné štáty. A niektoré štáty zasa zvýšili percento klietkových chovov až o sedem percent. Je to divné, niektoré štáty idú hore s klietkami, niektoré dole a niektoré nerobia vôbec nič. Ale reťazce vyhlasujú, že ich zámer nenakupovať vajcia z klietkových chovov platí pre všetky ich filiálky v celej Únii. Tak mi to nejako nejde dokopy, ako je to možné,“ zhodnotil Birčák aktuálnu situáciu na trhu.

zdroj: Freepik/@freepik

Vajcia bez zníženej sadzby DPH

Zvýšené finančné náklady, ktoré vzniknú v dôsledku konsolidačného balíčka a zavedenia dane z finančných transakcií, priamo ovplyvnia ceny hydinových výrobkov. Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska, upozornil, že tieto legislatívne zmeny schválené Národnou radou významne ovplyvnia chovateľov a spracovateľov hydiny.

Molnár vysvetlil, že nové opatrenia zvýšia výrobné náklady na živú hydinu, hydinové mäso a vajcia. Zavedenie transakčnej dane zvýši ročné náklady firiem o desiatky až stovky tisíc eur v závislosti od ich veľkosti a príjmov. Preto bude potrebné tieto výdavky premietnuť do cien produktov už v budúcom roku.

Molnár tiež kritizoval rozhodnutie opäť nezaradiť slepačie vajcia medzi základné potraviny so zníženou sadzbou DPH. Kým v okolitých krajinách sa na vajcia vzťahuje nižšia sadzba DPH, na Slovensku zostávajú ceny vyššie, čo nepriaznivo pôsobí na domácich spotrebiteľov. Národná rada minulý štvrtok schválila balík, ktorý zahŕňa zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 %, zníženie zníženej sadzby na 5 %, novú 19-percentnú sadzbu na vybrané položky a vyššiu daň z príjmu právnických osôb pre firmy s vyššími príjmami.