Deň, na ktorý nikdy nezabudnem: Stretol som sa zoči-voči s vrahom Kristiánom Kádárom (KOMENTÁR)

Kristián Kádár bol jeden z najvyššie postavených členov gangu sátorovcov, ktorý vyzabíjal na juhu Slovenska vyše 200 ľudí. Kádár bol jeden z kľúčových postáv tohto gangu a je to tiež človek, ktorý o sebe tvrdí, že robil hlavne ekonomiku a nikdy nevraždil. Každopádne je to človek, ktorý podľa rozsudku zorganizoval vraždu bossa skupiny Ľudovíta Sátora. Ten bol 2. decembra 2010 zastrelený na pozemku Lehela Horváta.

Podieľal sa aj na vraždách Gabriela Guba, Štefana Mikuša, Rolanda Majera, bol pri vražde Juliány Olláriovej, Františka Nagya a Anity Krištofovej, Andora Reisza aj Tibora Nagya. Tých mien je viac ako dosť. A ja som sa chcel dostať k informáciám. Preto som sa rozhodol Kristiána Kádára navštíviť vo väznici. 

Pre mňa ako pre novinára bol 17. október 2024 deň, na ktorý nikdy nezabudnem. Bola to pre mňa naozaj veľká a výnimočná vec. Niektorí dostanú takúto príležitosť len raz za život, no mne sa to podarilo už tretíkrát. Vždy je to ale nezabudnuteľné, ocitnúť sa medzi múrmi väznice, nasať tú pochmúrnu atmosféru a zažiť to celé zvnútra.

Za Kristiánom Kádárom som šiel kvôli odpovediam, ktoré som potreboval od neho počuť. Využil som tú možnosť pozrieť sa mu do očí a pýtať sa ho tie najnepríjemnejšie otázky, s ktorými on ani nepočítal. Bol to pre mňa veľmi zaujímavý a ťažký rozhovor.

Tento človek je odsúdený na 25 rokov väzenia a je v najprísnejšom stupni stráženia. Preto som pri vstupe do väznice musel odovzdať všetky veci, ktoré som mal pri sebe. Mobil, peňaženku, hodinky, úplne všetko som vložil do skrinky na chodbe a počas rozhovoru som nemohol mať ani pero a papier. V ruke mi zostal len občiansky preukaz. Bezpečnostné opatrenia sú tam naozaj prísne. 

Je Ľudovít Sátor naozaj mŕtvy? 

Keď už som kráčal za Kádárom, bol som plný očakávania. Ja som pomerne emotívny človek, takže som to aj takto prežíval. Emócie so mnou vždy bijú. Každý človek je iný, takže som bol plný očakávaní, aká bude tá debata, o čom to bude, či sa vôbec budeme mať o čom baviť, respektíve, či sa bude dať baviť dve hodiny, lebo ja som mal na neho nachystané naozaj nepríjemné otázky.

Pri stretnutí sme si podali ruky a rozhovor som začal takými otázkami, aby sa rozhovoril,  aby sme sa nejako oťukali a zistili, akým spôsobom sa budeme rozprávať. Moja prvá dôležitá otázka bola: „Je Ľudovít Sátor naozaj mŕtvy?“ Presvedčivo povedal: „Áno, je.“ Keď mi to potvrdil, pýtal som sa ďalej: „Kde je jeho telo?“ Kristián Kádár mi porozprával všetko do detailu, no na túto otázku mi odpovedať nevedel. 

Vlastného kamaráta pomlel na paštétu 

Druhý prípad v poradí, na ktorý som sa ho pýtal, bolo vykostenie a pomletie jeho kamaráta Andora Reisza. Z môjho pohľadu som nikdy nečítal brutálnejšiu likvidáciu tela, ako bola práve táto, a ja som si to chcel vypočuť z prvej ruky. Sátor strelil Andora do hlavy a prikázal Kádárovi a Lehelovi Horváthovi, aby mu vybrali projektil z hlavy. 

Telo podľa jeho slov najprv zapálili, no nechcelo horieť. Obhorené telo naložili na vozík a odniesli ho do jedného z hangárov, ktoré mal Lehel Horváth na svojom pozemku. Tam ho prevesili na trojnožku a vykostili. Do prichystaných debničiek dali mäso a kosti zvlášť. Mäso pomleli na paštétu a vyliali do Malého Dunaja. Kosti a hlavu zakopali. 

Keď som sa ho opýtal, či mu to nebolo nepríjemné, keďže boli kamaráti, odpovedal len, že mu to bolo ľúto, ale nemal na výber. Musel to urobiť, pretože mu to prikázal Sátor. 

Vražda tehotnej Anity

21-ročná žena v 4. mesiaci tehotenstva, ktorá sa ocitla v zlom čase na zlom mieste. O život prišla len preto, lebo sa viezla v aute so svojím priateľom Františkom Nagyom akurát vtedy, keď ho o život chceli pripraviť sátorovci. Bolo to v roku 2002 a bol to práve Kristián Kádár, ktorý si sadol do auta, z ktorého vytiahli Františka. Anita zostala sedieť na sedadle spolujazdca a odviezli ich na chatu v Dolnom Chotári. 

zdroj: SIU Ivan Mego: Obete sátorovcov: Anita Krištofova, František Nagy

Spútaného Františka posadili na stoličku a mučili ho brutálnym spôsobom. Chceli od neho získať informácie o nejakých zmluvách a takisto zisťovali, či má doma peniaze. Anitu zatiaľ Kádár odviedol na horné poschodie, kde jej sľúbil, že pôjde domov. Potom mi povedal: „Vyfa*čila ma, ale ona sama to chcela.“ 

Podľa mojich informácií ju zná*ilnili aj ostatní sátorovci a vystriekali ju kyselinou, aby po sebe nezanechali stopy DNA. Obidvoch ich potom odviedli k ilegálnemu hrobu, kde ich zabili a spoločne zakopali. Potom som sa ho opýtal: „Keď si sa dozvedel, že ju zabili, povedal si niečo Sátorovi?“ Na to odpovedal: „Nie, ja by som mu nikdy nič nepovedal.“ Po tomto rozhovore som už nevedel, ako mám ďalej reagovať. 

Všetko popiera

Kádára som sa počas nášho rozhovoru pýtal na viacero rôznych prípadov, no všetko poprel. Akonáhle som mu položil otázku typu: „Bol to tvoj nápad? Naozaj si toto spravil?“ Všetko poprel. Nemyslím si, že pri našom rozhovore bol ku mne úprimný. On vlastne za nič nemôže a nič sa ho netýka. To je jeho verzia.

Dokonca sa rozhodol napísať aj knihu, kde popisuje všetky skutky, kde sa stali, ako sa stali a kto každý sa na daných skutkoch podieľal. Seba však vykreslil ako nevinného človek, s čím ja vôbec nesúhlasím. 

Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje celej redakcie.