Záhadná choroba: V 20. rokoch minulého storočia na ňu zomrelo mnoho ľudí. Objavili ju u našich susedov

Počul si už o spavej chorobe? Táto záhadná choroba postihla mnoho ľudí. Svoj vrchol dosiahla v 20. rokoch minulého storočia. Ako píše český portál dotyk.cz, spavá choroba, odborne nazývaná Encephalitis lethargica, sa radí medzi jednu z najstrašidelnejších chorôb na svete.

Ani po toľkých rokoch sa netuší, ako a kde choroba vznikla. Avšak prvé príznaky tohto problému boli podobné chrípke. Postihnutá osoba mohla pociťovať v počiatočnom štádiu vysokú horúčku, bolesť hlavy či únavu. Neskôr príznaky prešli do neurologických ťažkostí.

História spavej choroby

Encefalitída lethargica je ochorenie, ktoré sa začalo rozširovať po celom svete približne v rokoch 1916 – 1927. Choroba postihovala mozog. Pacient sa stal takzvanou živou bábikou, zostal nehybný a nemý.

V tomto období zomrela asi tretina nakazených pacientov. Mnohí však chorobu prežili, lenže zostali v letargickom stave, ktorý neskôr prešiel do stavu, ktorý je podobný Parkinsonovej chorobe, informuje o tom portál 2. lekárskej fakulty na Karlovej univerzite.

Boli aj takí, ktorí akútne štádium ochorenia prežili, avšak po čase sa u nich prejavili vážne psychické a pohybové poruchy. Prvýkrát o tomto probléme informoval lekár Constantin von Economo v roku 1916 na psychiatrickej klinike vo Viedni. Postihovala najmä mladšiu generáciu.

„Mladí ľudia teraz vyzerajú senilne – málokrvní, dementní, s trasúcou sa bradou, vlečúc sa váhavou chôdzou.“

Čo chorobu pravdepodobne mohlo spôsobiť

Tak ako pandémia rýchlo začala, tak aj skončila, približne na konci 20. rokov minulého storočia. Doteraz však nie je známe, ako vznikla. Podľa nových výskumov pravdepodobne môže ísť o reakciu imunitného systému na bakteriálnu infekciu (pravdepodobne streptokokovú). Táto infekcia útočí na mozgové bunky. K tejto teórii však neexistujú takmer žiadne dôkazy.

Ako píše portál ScienceAlert, hľadanie pôvodu ochorenia je veľmi náročné, vzhľadom na to, že choroba náhle zmizla. Veľa ľudí si myslelo, že môže súvisieť s infekciou. Španielska chrípka sa na území Európy vyskytovala približne v rovnakom čase. Lenže v mozgoch postihnutých sa nenašli žiadne vírusy. Preto táto hypotéza jednoducho nesedí.

Odborníci strávili niekoľko hodín nad zdravotnými záznamami ľudí, ktorí boli nakazení ospalou chorobou. Záznamov bolo približne 600. Zistilo sa, že 32 % z nich malo podobné symptómy chrípke ešte rok predtým, ako u nich choroba začala. Menej ako 1 % malo predtým postihnutého člena rodiny.

Ďalšou hypotézou bolo, že môže mať súvis s autoimunitným ochorením. Znamená to, že organizmy sa mohli navzájom napadnúť, čím poškodili aj mozog.

Dokonca sa zistilo, že niektorí pacienti mali masívne spomalené pohyby a myšlienky. Iní naopak mali halucinácie, bludy. Zdalo sa však, že dokonca stratili aj správny úsudok. Niektorí popisovali, že nemajú emócie. Napríklad vedeli oceniť hru na klavír, ale z hudby nemali žiaden zážitok.