Fico je tvárou nového európskeho bloku, píše prestížny britský denník. Používa praktiky Orbána
- Slovenský premiér Robert Fico podľa prestížneho denníka upevňuje svoju moc neliberálnymi praktikami
- Tie sú podobné s tými, ktoré používa maďarský premiér Viktor Orbán
- Slovenský premiér Robert Fico podľa prestížneho denníka upevňuje svoju moc neliberálnymi praktikami
- Tie sú podobné s tými, ktoré používa maďarský premiér Viktor Orbán
Prestížny britský denník The Financial Times vo veľkej analýze slovenskej politiky prirovnáva súčasného premiéra Roberta Fica k tvári nového európskeho „neliberalizmu“.
Slovenský premiér Robert Fico po svojom nedávnom návrate k moci ukazuje, že neliberálny obrat strednej Európy nie je len výsadou Maďarska.
Podľa denníka Ficova politika v poslednom roku čoraz viac odráža prístup Viktora Orbána v Maďarsku – posilňovanie moci za cenu oslabovania nezávislých inštitúcií a právneho štátu.
Pokus o atentát a nová rétorika
V máji 2024 sa Fico stal terčom pokusu o atentát, keď ho na verejnom podujatí zasiahli výstrely z krátkej vzdialenosti. Incident, ktorý šokoval nielen Slovensko, ale aj medzinárodnú verejnosť, sa rýchlo stal súčasťou Ficovej rétoriky o politickej perzekúcii a útokoch zo strany opozície.
Bez dôkazov obvinil svojho útočníka z napojenia na slovenskú opozíciu, pričom incident vykreslil ako súčasť kampane namierenej proti jeho politike, pripomína denník.
Podľa analytikov, ktorých denník oslovil, Fico využil túto udalosť na posilnenie svojho obrazu bojovníka za slovenské záujmy, ktorý čelí zahraničným vplyvom a domácim nepriateľom.
Táto rétorika, často namierená proti médiám, opozícii a organizáciám financovaným zo zahraničia, pripomína stratégiu maďarského premiéra Orbána, ktorého vládna stratégia sa v uplynulých rokoch stala modelom pre neliberálnych lídrov v strednej a východnej Európe.
Kroky smerujúce k autoritárstvu
Po nástupe do funkcie v roku 2023 Fico a jeho koalícia začali meniť legislatívu a organizáciu štátnych inštitúcií spôsobom, ktorý umožňuje posilniť vládnu kontrolu nad protikorupčnými orgánmi, médiami a políciou.
Zrušenie protikorupčného úradu, novelizácia trestného zákona so zmiernenými trestmi, reformy verejnoprávnych médií či zásahy do nezávislosti polície – tieto kroky sú podľa kritikov Ficovým systematickým pokusom o zníženie vplyvu demokratických kontrolných mechanizmov.
Ficovi oponenti, vrátane bývalej premiérky Ivety Radičovej, tvrdia, že premiér využíva polarizujúcu stratégiu, kde sa snaží vykresliť verejné inštitúcie ako nepriateľov, aby ich mohol nahradiť svojimi lojalistami.
Radičová pre denník označila Ficovu stratégiu za „kroky smerujúce k autokracii,“ čím naznačuje, že Slovensko sa pod jeho vedením čoraz viac približuje k modelu „neliberálnej demokracie“.
Slovensko a nové neliberálne bloky v EÚ
Denník zasadzuje svoju analýzu aj do európskeho kontextu, kde pripomína, že neliberálny obrat na Slovensku má významné dôsledky nielen pre vnútropolitickú situáciu, ale aj pre celú Európsku úniu.
Fico, ktorý sa dlhodobo stavia proti západným sankciám voči Rusku a kritizuje vojenskú podporu Ukrajine, sa už vyjadril, že počas jeho vlády Slovensko nepodporí vstup Ukrajiny do NATO.
Táto pozícia ho čoraz viac približuje k neliberálnemu bloku v rámci EÚ, ktorý spochybňuje jej transnacionálne princípy a odmieta jednotnú zahraničnú politiku voči Rusku.
Kroky Slovenska v poslednom období naznačujú, že krajina sa môže stať ďalším článkom v neliberálnom reťazci, ktorý už zahŕňa Maďarsko a Poľsko.
Tieto krajiny, často kritizované za zásahy do nezávislosti justície a médií, predstavujú pre EÚ výzvu, keďže spochybňujú základné demokratické princípy, na ktorých bola únia postavená.
EÚ na križovatke
Otázka, ako by mala Európska únia reagovať na tento neliberálny trend, je čoraz naliehavejšia.
Eurokomisárka pre spravodlivosť Věra Jourová sa vyjadrila, že vývoj na Slovensku ju ako Češku znepokojuje, a naznačila, že Brusel môže zvážiť finančné sankcie v prípade, že krajina bude pokračovať v porušovaní demokratických noriem.
Tento mechanizmus, už použitý voči Maďarsku a Poľsku, môže znamenať pozastavenie finančnej pomoci zo strany EÚ, ktorá je pre Slovensko dôležitá, najmä v období obnovy po pandémii.
Pre Brusel však situácia nie je jednoznačná. Niektorí analytici varujú, že príliš tvrdý zásah by mohol mať opačný efekt a posunúť Slovensko ešte bližšie k Orbánovmu Maďarsku.
Zároveň však EÚ musí zvážiť, do akej miery je ochotná tolerovať neliberálne praktiky, ktoré podkopávajú jej vlastné demokratické hodnoty a stabilitu.
Zdroj: Financial Times