FOTO: Slovenský astrograf zachytil dychberúce vesmírne srdce. Vzdialené je 7 500 svetelných rokov

Známemu astrografovi Jánovi Gajdošovi sa bežne darí získavať nádherné zábery vesmírnych úkazov. Aj tentokrát sa na svojej sociálnej sieti podelil s dychberúcou fotografiou hmloviny, ktorá výrazne pripomína srdce. Fotografiu tejto hmloviny sa mu podarilo zachytiť pritom už minulý rok, o čom sme informovali. 

Ako sa píše na portáli iMeteo, tentokrát sa však astrografovi z Belej nad Cirochou podarilo získať ešte detailnejší záber.

Hmlovina Srdce

„Hmlovina Srdce, IC 1805, Sharpless 2-190, leží približne 7 500 svetelných rokov od Zeme a nachádza sa v Perzeovom ramene Galaxie v súhvezdí Kasiopeja. Ide o emisnú hmlovinu, ktorá obsahuje žiariaci ionizovaný vodíkový plyn a tmavšie prachové pásy. Najjasnejšia časť tejto hmloviny (uzol na západnom okraji) je samostatne klasifikovaná ako NGC 896, pretože bola objavená ako prvá časť tejto hmloviny,“ píše pán Gajdoš vo svojom príspevku. 

Fotografia, ktorú sa mu podarilo vytvoriť tento rok, je ešte ohromujúcejšia, pretože na jej zhotovenie využil o niečo odolnejšiu techniku ako minulý rok.

„Oproti minulému roku je aktuálny záber zhotovený iným teleskopom. Kvôli dlhšiemu ohnisku, a tým pádom užšiemu zornému poľu, nie je na novej fotografii vidieť susednú hmlovinu Duša a otvorenú hviezdokopu h a x Persei,“ vysvetlil pán Gajdoš pre portál iMeteo.

Žiarivý fascinujúci objekt

Najlepšie podmienky na pozorovanie hmloviny poskytuje práve obdobie medzi koncom jesene a začiatkom zimných mesiacov. Tento objekt známy ako emisná hmlovina Srdce vyžaruje svetlo vďaka vysokým teplotám ionizovaného vodíkového plynu. Tento nebeský fenomén tvorí časť rozsiahlejšieho komplexu W4, v ktorom možno nájsť množstvo ďalších hmlovín a hviezdnych telies.

K jej odhaleniu došlo zásluhou britského vedca Williama Herschela začiatkom novembra 1787. Tento významný astronóm 18. storočia sa zapísal do histórie aj objavom Uránu či viacerých mesiacov a komét.

V Index Catalogue, vydanom koncom 19. storočia, je tento objekt katalogizovaný pod označením IC 1805. V anglicky hovoriacich oblastiach sa pre hmlovinu ujal aj alternatívny názov Bežiaci pes, keďže jej vrchná časť evokuje psiu hlavu s roztvorenou tlamou. Rôzne kultúry majú pre tento útvar odlišné pomenovania. Nemecky hovoriaci ľudia ju poznajú ako Vlka, Taliani ako Medveďa a v Japonsku ju volajú Králikom.

Mimoriadna je aj prítomnosť množstva novovzniknutých masívnych hviezd, ktoré sa sformovali z hmloviny. Konkrétne vznikli z jej prachu a plynu. Tieto nebeské telesá vytvárajú otvorenú hviezdokopu Melotte 15 s rozlohou približne 1,5 svetelného roka.

Intenzívne žiarenie a silné hviezdne vetry najjasnejších a najhorúcejších z týchto hviezd významne formujú vzhľad a sfarbenie celej hmloviny.

Číňania chcú stavať na mesiaci

Traja čínski tajkonauti sa v pondelok 4. novembra úspešne vrátili na Zem, informoval o tom TASR s odvolaním sa na DPA. Vo vesmíre strávili na vesmírnej stanici Tchien-kung (Nebeský palác) až šesť mesiacov. Čínska štátna tlačová agentúra Sin-chua informovala, že posádka misie Šen-čou 18 pristála na severe Číny v provincii Vnútorné Mongolsko. Nová trojčlenná posádka priletela na vesmírnu stanicu koncom októbra.

Peking výrazne investuje do svojho vesmírneho programu, pričom dôvodom je ambiciózny cieľ vyslať na povrch Mesiaca ľudí a do roku 2030 na ňom postaviť základňu. Úspech čínskeho vesmírneho programu sa ukázal aj v závere júna, kedy sa čínskej sonde Čchang-e 6 podarilo ako vôbec prvej v histórii priviezť na Zem vzorky z odvrátenej strany Mesiaca.

Majstrovské dielo na úbočí hôr: Vila, ktorá posunula hranice modernej architektúry

GALÉRIA+ 6