Priamy spoj Bratislava – Kyjev. Slovensko si na projekty „vypýtalo“ 143 miliónov eur
- Bratislava bude mať priame spojenie s Kyjevom
- Cestujúci ho budú môcť využiť už o pár týždňov
- Slovensko si od EÚ vypýtalo 143 miliónov eur
- Bratislava bude mať priame spojenie s Kyjevom
- Cestujúci ho budú môcť využiť už o pár týždňov
- Slovensko si od EÚ vypýtalo 143 miliónov eur
Od polovice decembra sa cestujúci dočkajú nového priameho vlakového spojenia medzi Bratislavou a Kyjevom. Tento významný krok je výsledkom októbrovej dohody premiérov oboch krajín pri Užhorode.
Na celý projekt si Slovensko vyžiadalo 143 miliónov eur, informovala TASR.
Spolupráca s Ukrajinou
„Tak, ako bolo dohodnuté na úrovni premiérov, bude spustená priama železničná linka medzi Kyjevom a Bratislavou, takže jeden z tých strategických projektov, ktoré sme si predsavzali, aby sme umožnili ukrajinským občanom jednoduchšie cestovať do Európskej únie, sa naplní ešte do konca roka,“ oznámil vicepremiér Peter Kmec (Hlas-SD) v Košiciach po rokovaní medzivládnej komisie.
Tento krok ocenila aj ukrajinská vicepremiérka Julia Svyrydenková. „Sme veľmi radi, že rastú objemy nákladnej dopravy, ale taktiež aj osobnej dopravy,“ vyjadrila sa na margo zriadenia priamej železničnej linky a k spoločným projektom. Kmec skonštatoval, že v rámci spolupráce krajín je momentálne prioritou budovanie infraštruktúry, predovšetkým železničnej a cestnej.
„Pred mesiacom sa uskutočnilo spoločné zasadnutie vlád, kde opätovne bolo zdôraznené, že musíme dobudovať infraštruktúru a hraničné priechody tak, aby sme pri rozširovaní našej spolupráce mohli fungovať efektívne a rýchlo,“ uviedol Kmec.
Vicepremiér tiež objasnil, že pokračujú v posilňovaní energetickej infraštruktúry, a to pre blížiacu sa zimu a vojnu na Ukrajine. Súčasťou rokovania bolo aj rozšírenie a modernizácia hraničného priechodu Vyšné Nemecké – Užhorod.
Žiadosť o 143 miliónov eur
Slovensko-ukrajinská spolupráca sa však neobmedzuje len na železničnú dopravu. Slovenská republika vytvorila špeciálny účet pre investorov, ktorí majú záujem o cezhraničné projekty s Ukrajinou. Zároveň požiadala Európsku komisiu o finančnú podporu vo výške 143 miliónov vo forme záruk a grantov.
„Zo slovenskej strany sa na realizácii tohto projektu bude zúčastňovať Eximbanka a Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS). Budú riadiť projekty na Ukrajine najmä v oblasti energetiky,“ vyjadril sa Kmec.
Ďalším krokom v rozvoji bilaterálnych vzťahov bude slovensko-ukrajinské biznis fórum v Košiciach, ktoré sa zameria na posilnenie regionálnej spolupráce a nové obchodné príležitosti.
Fico v ruskej televízii
Nedávno sme informovali, ako slovenský premiér Robert Fico poskytol rozhovor ruskej štátnej televízii. Tým sa stal prvým predstaviteľom krajiny EÚ a NATO, ktorý vystúpil v tomto médiu od začiatku invázie na Ukrajinu. Rozhovor viedla známa kremeľská propagandistka Oľga Skabejevová v relácii 60 minút.
Počas rozhovoru Fico kritizoval spojencov Ukrajiny, ktorí podľa neho predlžujú konflikt poskytovaním vojenskej pomoci. Spochybnil tiež plán ukrajinského prezidenta Zelenského, najmä v otázke použitia rakiet stredného a dlhého doletu proti ruským cieľom.
Okrem toho sa premiér vyslovil proti vstupu Ukrajiny do NATO s tým, že členstvo v Aliancii neposkytne Kyjevu potrebné bezpečnostné záruky. V rozhovore Fico zopakoval, že protiruské sankcie nefungujú a podpora prezidenta Putina v Rusku zostáva vysoká.
Aby toho nebolo málo, v televízii tiež vyjadril záujem zúčastniť sa na vojenskej prehliadke 9. mája v Moskve pri príležitosti 80. výročia víťazstva nad fašizmom, ktorú západní predstavitelia od začiatku vojny na Ukrajine bojkotujú.
Analytici však považujú viaceré Ficove tvrdenia za zavádzajúce, najmä v otázke predlžovania konfliktu vojenskou pomocou. Podľa nich práve nedostatok zbraní v prvých mesiacoch vojny prispel k predĺženiu konfliktu.
Zdroje: TASR, SIU