Slovenskí vedci vyvinuli revolučný proteín: Môže zachrániť tisíce novorodencov

Nový antimikrobiálny proteín prináša nádej v boji proti nebezpečným baktériám. Slovenským vedcom sa podaril významný prelom v boji proti nebezpečným streptokokovým infekciám. Tím výskumníkov zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a Univerzity Komenského (UK) vyvinul inovatívny endolyzín – antimikrobiálny proteín.

Ten môže pomôcť pri liečbe rôznych bakteriálnych ochorení. O tomto dôležitom objave informovala TASR hovorkyňa SAV Monika Tináková.

Inovatívny bojovník proti streptokokom 

Objav je kľúčový najmä v súvislosti s baktériami Streptococcus agalactiae. Tieto patogény predstavujú vážne riziko pre tehotné ženy a novorodencov, pričom u ľudí s oslabenou imunitou môžu spôsobiť závažné komplikácie vrátane meningitídy, syndrómu toxického šoku či infekcií močového traktu. V súčasnosti sa streptokokové infekcie liečia najmä antibiotikami.

Ako upozorňuje Gabriela Bukovská z Ústavu molekulárnej biológie SAV, súčasná antibiotická liečba však má svoje úskalia. Práve z toho dôvodu sa hľadajú alternatívne riešenia.

„Štandardná liečba infekcií spôsobených baktériami Streptococcus agalactiae spočíva v podávaní antibiotík a liečba infekcií tehotných žien je založená na antibiotickej profylaxii. Následkom toho vzniká zvýšená rezistencia týchto patogénov voči podávaným antibiotikám, ako aj prípadná alergická reakcia matky a jej plodu na podávané liečivo.“

Široké možnosti využitia

Nový preparát však ponúka širšie možnosti využitia, vysvetľuje Bukovská: „Náš preparát má potenciál vo veterinárnom lekárstve a ako izolovaný ho môžeme použiť na dekontamináciu a čistenie povrchov v súvislosti s výskytom patogénnych baktérií, ale aj na ničenie patogénov v potravinárskom priemysle. Izolovaný proteín je tepelne stabilný, čím sa znižuje jeho energetická náročnosť pri využití v priemysle.“

Čo je Streptococcus agalactiae?

Ochrana novorodenca pred závažnou infekciou začína už v tehotenstve, informuje Unilabs. Medzi 35. a 36. týždňom absolvujú budúce mamičky dôležité vyšetrenie zamerané na odhalenie beta hemolytického streptokoka (Streptococcus agalactiae). Táto G+ baktéria, ktorá sa bežne nachádza u 20 až 30 percent žien, často pre ne samotné nepredstavuje žiadne zdravotné riziko. Situácia sa však môže dramaticky zmeniť počas pôrodu.

Keď novorodenec prechádza pôrodnými cestami, hrozí mu nakazenie touto baktériou. Následky môžu byť pre dieťa mimoriadne vážne. Od sepsy cez zápal mozgových blán až po zápal pľúc. Práve preto je včasná diagnostika kľúčová. Vyšetrenie sa realizuje formou výteru z pošvy, prípadne aj z rekta. V prípade pozitívneho nálezu nastupuje preventívna liečba.

Tá spočíva v podávaní antibiotík intravenóznou formou, a to minimálne 4 hodiny pred začiatkom pôrodu. Antibiotiká následne prestúpia placentou do krvného obehu plodu, čím zabezpečia jeho ochranu v kritickom momente prechodu pôrodnými cestami.

Proteín na predĺženie života

Významný objav súvisiaci s proteínom urobil aj britskí a singapurskí vedci. Tí pri výskume zistili, že odstránenie proteínu IL-11 môže výrazne predĺžiť život a zlepšiť jeho kvalitu, zatiaľ však len u laboratórnych myší. Výsledky štúdie ukázali pozoruhodné čísla. Život samcov sa predĺžil o 22,4 % a samíc až o 25 %. V praxi to znamenalo, že myši žili v priemere 155 týždňov namiesto obvyklých 120 týždňov.

Informovali sme, že okrem predĺženia života sa u myší znížil výskyt rakoviny a chorôb spojených so starnutím, pričom vedľajšie účinky boli minimálne. Vedci svoje zistenia považujú za prelomové, keďže doterajšie terapie na predĺženie života mali buď výrazné vedľajšie účinky, alebo nefungovali rovnako dobre u oboch pohlaví. Hoci výskum prebiehal zatiaľ len na myšiach, vedci sú optimistickí ohľadom možného využitia pri ľuďoch.