Trump telefonoval s Putinom o eskalácii vojny na Ukrajine. Pred voľbami sľuboval jej rýchle ukončenie

Ešte nie je ani týždeň po voľbách a už je jasné, že Donald Trump, novozvolený prezident Spojených štátov, nebude vo svetovej politike zaháľať. Hneď po víťazstve vo voľbách šokoval medzinárodnú verejnosť, keď podľa The Guardian telefonoval ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, aby ho vyzval na obmedzenie eskalácie vojny na Ukrajine.

Tento telefonát okamžite vyvolal vlnu diskusií o tom, aký prístup Trump zaujme k najväčšiemu vojenskému konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny. Svojimi sľubmi o „rýchlom konci vojny“ Trump už v kampani naznačil, že sa mieni odkloniť od politiky Joea Bidena. Ten masívne podporoval Ukrajinu vojensky aj finančne.

Trumpov tím odmietol bližšie komentovať rozhovor s Putinom. Jeho hovorca Steven Cheung však vyhlásil, že ide o „súkromnú komunikáciu medzi prezidentom a svetovými lídrami“. Kremeľ v pondelok informáciu o telefonáte poprel a označil ju  za „jednoducho falošnú„. Ak by však Trump telefonoval Putinovi ešte pred svojou inauguráciou, vzbudil by otázky, či plánuje ignorovať tradičné postupy zahraničnej politiky a bude viesť dialóg priamo a bez zbytočných okľúk. 

Ozval sa aj druhej strane konfliktu

Ako informuje USA Today, po údajnom telefonáte s Putinom nasledoval hovor s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten z rozhovoru údajne nezískal veľa podrobností o Trumpovom „rýchlom riešení“. Ale vyjadril obavy, že akékoľvek ukončenie konfliktu „rýchlo“, by pre Ukrajinu znamenalo bolestivé ústupky. „Nevzdáme sa žiadneho svojho územia,“ zopakoval po telefonáte Zelenskyj.

Prvý diplomatický krok budúceho prezidenta teda naznačuje, že Trump si na svoje druhé obdobie stanovil jasné priority. A urovnanie konfliktu na Ukrajine je očividne jednou z nich. Jeho prvé kroky po zvolení teda nesľubujú len zmenu kurzu, ale potenciálne celé preformátovanie americkej zahraničnej politiky.

Trumpova stratégia sa stretla s výraznou podporou aj v radoch jeho republikánskych spojencov. Napríklad senátor Bill Hagerty, ktorý je označovaný za možného kandidáta na ministra zahraničných vecí, verejne kritizoval vysoké výdavky na Ukrajinu s tvrdením, že „americký ľud si zaslúži, aby boli prioritne chránené naše vlastné hranice, skôr než financujeme vojny v zahraničí“.

VOĽBY USA 2024

GALÉRIA+ 4

Nadšenie z Trumpa v ruskej politike

Podľa denníka New York Times, Putin reagoval na Trumpov prístup s veľkým nadšením. Ruský líder ho v Soči otvorene pochválil a zdôraznil, že Trumpove názory na riešenie vojny „stojí za to počúvať“. Prezident Putin, ktorého vzťahy s USA sa počas Bidenovej éry značne ochladili, vyjadril optimizmus, že Trumpovo druhé obdobie by mohlo viesť k obnoveniu americko-ruských vzťahov.

Putin povedal, že sú „otvorení obnove vzťahov s USA“. Tiež očakáva, že Trump bude v druhom funkčnom období konať slobodnejšie a bez obmedzení. Tie ho podľa jeho slov prenasledovali počas prvého mandátu. Putin takmer naznačil, že od Trumpa očakáva rozhodnú a priateľskú politiku voči Moskve.

Putin, ktorý už dnes kontroluje pätinu ukrajinského územia, vidí v Trumpovi zrejmého spojenca. Trumpov plán na rýchle ukončenie vojny, ako sa domnievajú prokremeľskí predstavitelia, by mohol zahrňovať uznanie ruskej kontroly nad okupovanými územiami a záruku, že Ukrajina nevstúpi do NATO. Niektorí analytici v Moskve dokonca predpovedajú, že Trump môže vyvinúť tlak na vyhlásenie prímeria ešte predtým, ako sa formálne ujme úradu.

Ruské politické kruhy, vrátane vplyvného šéfa ruského suverénneho fondu Kirilla Dmitrijeva, vidia v Trumpovi pragmatika, ktorý by mohol byť otvorený kompromisným riešeniam. Dmitrijev dokonca uviedol, že Trumpovo druhé obdobie predstavuje „novú príležitosť pre USA a Rusko spolupracovať na riešení globálnych problémov“. 

Bidenovi sa Trumpova iniciatíva nepozdáva

V USA sa však Trumpov prístup nestretáva s jednoznačnou podporou. Joe Biden sa zaviazal, že v zostávajúcich mesiacoch svojej vlády bude pokračovať v podpore Ukrajiny. Vyjadril tiež obavy z Trumpovho postoja, ktorý by mohol oslabiť stabilitu v Európe.

Podľa Bidenovho bezpečnostného poradcu Jakea Sullivana sa prezident bude snažiť presvedčiť Kongres, aby zabezpečil pokračovanie pomoci Ukrajine aj po zmene vedenia Bieleho domu. Sullivan upozornil, že opustenie Ukrajiny by mohlo vytvoriť väčšie nebezpečenstvo pre celú Európu a destabilizovať celý región.

Bude však zaujímavé sledovať, či Trump naozaj dokáže realizovať svoj ambiciózny plán, ktorý by dramaticky zmenil zahraničnopolitickú dynamiku. Jeho telefonát s Putinom teda nie je len formálnym gestom, ale potenciálne aj predzvesťou geopolitickej zmeny. Tá by mohla mať ďalekosiahle následky nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celý svet.