Hraničné kontroly v Holandsku: Vláda sľubuje najtvrdšiu azylovú politiku v histórii krajiny
- Holandsko zavádza hraničné kontroly na hraniciach s Nemeckom a Belgickom
- Nové opatrenia majú znížiť migračný tlak na krajinu
- Holandsko zavádza hraničné kontroly na hraniciach s Nemeckom a Belgickom
- Nové opatrenia majú znížiť migračný tlak na krajinu
Ak sa chystáš do Holandska autom či autobusom, buď pripravený. Od 9. decembra 2024 zavádza Holandsko podľa Euronews mimoriadne hraničné kontroly na svojich hraniciach s Nemeckom a Belgickom. Toto opatrenie je súčasťou rozsiahleho balíka, ktorý odráža jasné posolstvo novej pravicovej vlády Holandska: s neregulárnou migráciou sa už viac nebudú hrať v rukavičkách.
Holandská vláda to označuje ako odhodlaný krok, ktorý má ukončiť nekontrolovaný príliv migrantov. Ministerka pre migráciu Marjolein Faberová, ktorá svojou razanciou v téme migrácie pripomína politické osobnosti ako Viktor Orbán, oznámila, že kontroly sa začnú hneď, bez akejkoľvek zbytočnej byrokracie.
Tvrdo, nekompromisne a okamžite
Holandsko prichádza s plánom, ktorého cieľom je zmierniť tlak na verejné služby a zabezpečiť lepšiu ochranu svojich hraníc. Pridáva sa tak k Nemecku a Francúzsku, ktoré už dávnejšie prijali podobné kroky. Tentoraz však Holandsko ide ešte ďalej – chce sa zbaviť povinnosti prijímať utečencov, ktorá je zakotvená v rámci európskych dohôd.
Geert Wilders, líder Strany slobody (PVV), ktorá vyhrala minuloročné voľby a ktorý je občas dokonca označovaný ako pravicový extrémista, je jeden z najvýraznejších zástancov týchto zmien. Krok vlády s nadšením privítal: „Toto je náš historický triumf! Sľubujeme najtvrdšiu azylovú politiku, akú kedy Holandsko malo.“
PVV LEVERT:
GRENSCONTROLES VANAF 9 DECEMBER! 💪💪💪https://t.co/ONCoTjdbRF via @telegraaf
— Geert Wilders (@geertwilderspvv) November 11, 2024
Ako informuje AP, holandská vláda plánuje zaviesť okrem hraničných kontrol aj ďalšie prísne opatrenia. Už nie je v pláne automaticky povoliť zjednocovanie rodín pre azylantov a dokonca sa sprísňujú aj podmienky pre vydávanie dočasných víz.
Faberová tiež podľa DutchNews plánuje označiť niektoré časti Sýrie za „bezpečné“, čím odmietne azylové žiadosti migrantov z týchto oblastí. Tieto rozhodnutia budú mať obrovský dosah na migrantov, ktorí dúfali, že Holandsko bude ich útočiskom.
Avšak zatiaľ čo vláda oslavuje, miestne organizácie a obce bijú na poplach. Holandské združenie miest varuje pred chaosom, ktorý môže spôsobiť zrušenie zákona, ktorý nariaďoval rovnomerné rozdelenie povinností ubytovávať migrantov medzi obce.
Rada pre utečencov Holandska uvádza, že nový azylový režim situáciu nevyrieši – problémom podľa nej nie je počet migrantov, ale pomalý azylový proces a nedostatok ubytovacích kapacít. „Najtvrdší azylový režim v histórii Holandska nie je riešením pre nikoho,“ odkazuje Rada vláde a varuje, že radikálne zmeny môžu mať negatívne dôsledky na krajinu ako takú.
Mení sa Európa na pevnosť?
Holandsko týmto krokom nasleduje príklad iných európskych krajín, kde rastie podpora pre tvrdú politiku voči migrantom. Nemecko po nedávnych útokoch zaviedlo kontroly na svojich hraniciach, Maďarsko už roky blokuje migrantov na hraniciach a teraz sa k týmto „nedobytným“ štátom pridáva aj Holandsko.
Ministerka Faberová dokonca požiadala Európsku komisiu o výnimku z niektorých migračných pravidiel, aby Holandsko mohlo lepšie ochrániť svoj vlastný systém zdravotníctva, školstva a verejných služieb. Podľa jej slov je krajina už na hranici svojich možností a drastické obmedzenie migrácie je nevyhnutné.
Či už tieto opatrenia prinesú očakávaný účinok alebo len zvýšia napätie v spoločnosti, ukáže až čas. Holandská vláda je však odhodlaná ísť až na hranu zákona, aby zabezpečila „opevnené“ Holandsko. S otázkami o budúcnosti solidarity medzi členskými štátmi EÚ a práv utečencov v Európe, ktoré sa ešte len budú diskutovať, je isté len jedno – Holandsko už nebude krajinou s otvorenou náručou.
Zdroje: AP, Euronews, DutchNews