Kontroverzná transakčná daň na Slovensku porušuje slobody EÚ, tvrdia odborníci

Koncom septembra sme ťa informovali o tom, že vláda zavádza novú transakčnú daň. Sľubujú si od nej, že im do štátneho rozpočtu prinesie chýbajúce financie. Do platnosti má vstúpiť 1. apríla 2025 a týkať sa bude podnikateľov, avšak odvádzať sa má zo všetkých bankových transakcií, čo znamená, že platí napríklad aj pri výbere hotovosti.

Okrem toho, že transakčná daň vzbudila nevôľu verejnosti, nadšení nie sú ani odborníci. Experti upozorňujú, že práve spomínaná daň môže byť v rozpore so slobodami, ktoré garantuje Európska únia (EÚ), píše Pravda.

Narušuje základné princípy

Portál špecifikuje, že nová transakčná daň na Slovensku môže byť v rozpore s právom Európskej únie. S týmto znepokojujúcim zistením totiž prichádza slovenská pobočka organizácie International Fiscal Association (IFA), ktorá združuje expertov v oblasti daňového práva.

Základným pilierom fungovania Európskej únie je princíp voľného pohybu kapitálu. Tento princíp je jasne zakotvený v zmluve o fungovaní EÚ: „V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími krajinami.“

Odborníci sa zhodujú, že nová daň z bankových prevodov by mohla narušiť tieto základné princípy. Kritický pohľad na situáciu ponúka Silvia Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton: „Je zrejmé, že slovenský zákon o dani z finančných transakcií bol prijatý bez toho, aby bol v riadnom procese odobrený zodpovednými orgánmi EÚ z pohľadu súladu s európskym právom. Nová daň by nielen neprimerane zasiahla firmy podnikajúce na Slovensku, ale zároveň by časť firiem diskriminovala a neprimerane zaťažovala.“

Členstvo v Európskej únii a eurozóne prináša Slovensku množstvo výhod. Zároveň ale vyžaduje dodržiavanie určitých pravidiel a záväzkov voči ostatným členským štátom. Práve tieto záväzky by mohla nová daň z finančných transakcií porušovať, upozorňujú experti z IFA.

Transakčnú daň môžu pozastaviť

Problém vidí aj Renáta Bláhová, partnerka BMB Partners TAXAND. „Javí sa, že slovenský zákon o transakčnej dani sa prijal bez toho, aby ho v riadnom procese odobrili zodpovedné orgány EÚ aj z pohľadu súladu s európskym právom,“ skonštatovala pre TASR.

Problematickým bodom je podľa nej najmä rozdielne zaobchádzanie s domácimi a zahraničnými prevodmi. Kým domáce transakcie majú stanovený maximálny limit dane 40 eur, pri cezhraničných platbách takéto obmedzenie neexistuje. Túto nerovnosť ilustruje príklad, keď slovenská dcéra nemeckého koncernu pri nákupe za 10 miliónov eur zaplatí cez slovenskú banku daň 40 eur. Pri platbe cez nemecký centrálny nákup ale zaplatí až 40 000 eur.

Hoci sa slovenská legislatíva inšpirovala maďarským modelom z roku 2012, ide v niektorých ohľadoch ešte ďalej. Zatiaľ čo maďarský zákon sa vzťahoval len na domáce bankové účty, slovenská verzia zavádza vyššie zdanenie aj pre zahraničné platby.

Korčok sa vracia do politiky: Neúspešný kandidát na prezidenta posilní opozičnú stranu

„Navyše, maďarská aj slovenská daň z prevodov je potenciálne v rozpore s princípmi DPH a konkurencieschopnosti európskeho trhu, môže dokonca ovplyvniť jeho celkovú fiškálnu stabilitu aj konkurencieschopnosť, ak bude čoraz viac krajín napodobňovať maďarský a slovenský model, ktoré sa významne odklonili od pôvodného konceptu európskej FTT z roku 2011. V neposlednom rade je celkový dosah novej slovenskej dane v rozpore s voľným pohybom kapitálu podľa Zmluvy o fungovaní EÚ,“ doplnila Bláhová.

Zákon, ktorý nedávno podpísal prezident Peter Pellegrini, začne platiť od januára s prvým zdaňovacím obdobím v apríli 2024. Podľa odborníkov však bez zásadných úprav hrozí, že EÚ môže jeho účinnosť pozastaviť.