Desivý prieskum: Sme treťou najpolarizovanejšou spoločnosťou v Európe, horšie sú na tom tieto krajiny

Slovensko má veľký problém s násilím a polarizovanou spoločnosťou. Podľa prieskumu agentúry Focus pre DEKK Inštitút až 36 % Slovákov uviedlo, že poznajú aspoň jednu osobu, ktorá schvaľuje použitie násilia voči názorovým oponentom. Prieskum bol realizovaný na vzorke 1 017 respondentov v septembri tohto roku, píše TASR.

36 % Slovákov pozná aspoň jedného človeka, ktorý schvaľuje násilie voči oponentovi

Prieskum ukázal, že 13 % opýtaných pozná aspoň jednu osobu, ktorá schvaľuje násilie v názorových konfliktoch. Ďalších 15,6 % respondentov uviedlo, že poznajú dvoch až piatich ľudí s takýmto postojom, a 7,4 % pozná šesť alebo viac osôb, ktoré podporujú použitie násilia voči názorovým oponentom.

zdroj: Ilustračné foto: Unsplash/Kat J

Na druhej strane, 57,5 % respondentov uviedlo, že nikoho s takýmto názorom nepoznajú. Zvyšných 6,5 % odpovedalo, že si nie sú istí alebo nevedia, či poznajú ľudí schvaľujúcich násilie v názorových konfliktoch.

Riaditeľ DEKK Inštitútu a výskumník Pavol Kosnáč upozornil, že nie je možné určiť, či sa miera schvaľovania násilia zvýšila alebo znížila, pretože podobný prieskum v minulosti nebol vykonaný.

„Vieme však, že polarizácia na Slovensku dlhodobo rastie. Sme treťou najpolarizovanejšou spoločnosťou v Európe, hneď za Poľskom a Maďarskom,“ dodal Kosnáč.

Prečo sú ľudia fascinovaní násilím? 

Prečo sú ľudia vo všeobecnosti odjakživa fascinovaní násilím? Množstvo ľudí po celom svete napríklad sleduje násilné filmy či hrá videohry, plné krvi a agresivity. Odpovede na tieto otázky, sme pred časom hľadali v rozhovore s psychológom Mgr. Radoslavom Blahom, PhD., odborným asistentom na Katedre psychológie FiF UK. „Násilie sa často používa ako synonymum k pojmu agresia (predovšetkým v práve a legislatíve), kým psychológia násilie vymedzuje v užšom význame ako zámernú agresiu s ťažkými dôsledkami. Každé násilie je tak prejav agresie, ale nie každá agresia je násilím,“ povedal pre Startitup odborník.

Podľa Blahu môže byť násilie fyzické, psychické, sociálne, se*uálne, mediálne či rasovo podmienené. Atraktivita násilia ako formy agresie môže byť ovplyvnená viacerými faktormi. Podľa inštinktivistických a pudových teórií je agresia vrodenou súčasťou ľudskej povahy.

Z evolučného hľadiska slúži agresia ako nástroj na prežitie druhu, podobne ako se*ualita, pričom tieto dve tendencie môžu byť niekedy vzájomne prepojené. V tejto súvislosti je dôležité rozlišovať medzi agresiou ako správaním a agresivitou, ktorá predstavuje črtu osobnosti a vyjadruje tendenciu reagovať agresívnym spôsobom.

Korčok hnutie posilní, má to však „ale". PS bude ešte viac stredové, na tejto veci môže všetko stáť aj padať (KOMENTÁR)

Niektorí jedinci môžu mať biologickú predispozíciu k vyhľadávaniu vzrušenia (excitácie) v súvislosti s násilím, čo je ovplyvnené úrovňou tzv. nabudenia (arousalu), podmienenou neurochemickými odlišnosťami v mozgu. Tieto tendencie môžu byť spojené aj s určitými prežívanými potrebami, ako je túžba po moci, kontrole či dominancii, ktoré si môžu napĺňať prostredníctvom vykonávania alebo sledovania násilných aktov.

Rovnaký význam má aj sociálne prostredie, ktoré môže násilné správanie podporovať alebo odmietať prostredníctvom odmien a trestov. Ak je dieťa od útleho veku vystavené násiliu, či už v médiách alebo v reálnom živote, môže si násilie začať spájať s emocionálnym vzrušením. Na druhej strane, takéto skúsenosti môžu mať v určitých prípadoch aj opačný účinok.

V tomto kontexte zohrávajú významnú úlohu kultúra a médiá. Ak je násilie prezentované ako atraktívne a vzrušujúce – čo je zjavné napríklad z jeho častého zastúpenia v programovej ponuke televíznych staníc či streamovacích platforiem – môže sa vnímať ako spoločensky prijateľná norma. Zároveň sa násilie môže javiť ako účinný prostriedok na dosiahnutie zisku alebo naplnenie iných cieľov. Viac sa dozvieš v tomto článku.