Čo bude znamenať nová Trumpova administratíva pre svet. Sankcie pre Čínu, radosť Izraela a nejasná Ukrajina

Hoci sa Donald Trump oficiálne stane staronovým prezidentom USA až v januári 2025, teda o približne dva mesiace, tento kontroverzný miliardár má už teraz jasno v tom, kto bude členom jeho novej administratívy. Zväčša ide o pomerne zvučné mená, ktoré sú prepojené či už priamo na Trumpa, republikánsku strane, prípadne minulých prezidentov.

V tomto článku by sme ti radi objasnili nielen o koho ide, ale predovšetkým aké budú pravdepodobné vplyvy na zahraničnú politiku USA a jej vzťahy s inými krajinami sveta. 

Nekompromisný postoj voči Číne

Americký The Washington Post informuje o tom, že novozvolený americký prezident Donald Trump oznámil, že si za poradcu pre národnú bezpečnosť vyberie poslanca Mikea Waltza, a podľa všetkého sa jeho ministrom zahraničných vecí stane súčasný republikánsky senátor Floridy Marco Rubio, ktorý sa o post prezidenta neúspešne uchádzal v roku 2016. Obaja muži boli zástancami tvrdej čínskej politiky a ich cieľom bolo čeliť rastúcemu vplyvu Komunistickej strany Číny.

Analytici tvrdia, že tieto nové mená by mohli signalizovať zosúladený politický prístup na obmedzenie ambícií Číny. „Toto je najväčší a najjasnejší ukazovateľ, aký sme doteraz mali o možnom smerovaní Trumpovej zahraničnej politiky,“ povedal Rush Doshi, bývalý predstaviteľ národnej bezpečnosti Bidenovej administratívy, ktorý je teraz členom Rady pre zahraničné vzťahy. „To môže znamenať tvrdší a obojstrannejší prístup ako transakčný zameraný na dohody s prezidentom Si Ťin-pchingom,“ dodal Doshi, ktorý taktiež vyučuje na Georgetownskej univerzite.

Miliardár Musk dohliadne na efektivitu vlády. Trump dosadil do kľúčových pozícií známe mená

Britský The Telegraph v tejto súvislosti dopĺňa, že Waltz kritizoval americkú armádu za to, že nevybudovala armádu, ktorá by mohla zabrániť čínskemu útoku na Taiwan. Na druhej strane sa Rubio pravdepodobne pokúsi zaviesť sériu nevojenských opatrení na obmedzenie Číny vrátane sankcií voči Pekingu za jeho genocídu voči ujgurskej menšine. V minulosti obhajoval investície do amerického priemyslu v reakcii na konkurenciu z Číny a vyzval na ukončenie daňových úľav na elektrické vozidlá s čínskymi batériami.

Jednoznačne proizraelská politika, už menej jasná situácia týkajúca sa Ukrajiny

Čo sa týka Blízkeho východu, najväčšiu radosť po víťazstve Donalda Trumpa pocítil určite izraelský prezident Benjamin Netanjahu, ktorý s Trumpom za posledný týždeň hovoril minimálne trikrát. Niektorí vysokopostavení politici v židovskom štáte naznačili, že by Trumpov návrat do Bieleho domu mohol začať éru prijatia anexie častí Západného brehu Jordánu, ako aj aktívnejšie čelenie iránskej hrozbe.

Trumpov návrat Európu poriadne zabolí. Zvýšenie ciel prinesie negatívne účinky, ohrozené je i Slovensko

Rubio bude pravdepodobne oveľa viac podporovať izraelskú vojnu proti Hamasu v Gaze, ako to robila dosluhujúca Bidenova administratíva. Minulý rok napríklad povedal, že Izrael „nemá inú možnosť, ako sa snažiť o úplné odstránenie Hamasu v Gaze“. Poradca pre národnú bezpečnosť Waltz s najväčšou pravdepodobnosťou tiež odporučí Trumpovi, aby dal Izraelu viac priestoru pri akýchkoľvek budúcich útokoch proti Iránu.

Biden údajne zabránil Netanjahuovi zaútočiť na iránske jadrové a ropné zariadenia v reakcii na masívnu raketovú paľbu z islamskej republiky. Waltz však povedal, že Izrael mal zasiahnuť proti ostrovu Kharg, kľúčovému uzlu pre iránsky export ropy, a jeho jadrovým zariadeniam v Natanze.

Asi najotáznejší je postoj Trumpovej administratívy voči konfliktu na Ukrajine. Tak Waltz, ako aj Rubio boli spočiatku neochvejnými zástancami vojenskej podpory USA pre Ukrajinu. Čím dlhšie sa však vojna u našich východných susedov naťahuje, tým sú skeptickejší voči stabilnému toku pomoci a financií posielaných z Washingtonu do Kyjeva.

Jedným zo sľubov, ktorý každý príčetný človek musí považovať za scenár z ríše divov, ktorý pomohol Trumpovi vyhrať voľby, bolo, že vojnu na Ukrajine zastaví do 24 hodín, hoci na opakované otázky novinárov, ako to urobí, nedokázal odpovedať.

Vzhľadom na ich verejné vyhlásenia by obaja pravdepodobne podporili dvojsmernú stratégiu na ukončenie bojov, o ktorých údajne premýšľa Trumpov tábor. V praxi by to znamenalo, že európski vojaci by strážili takmer 1300 kilometrov dlhú demilitarizovanú zónu, zatiaľ čo Washington by prispel Ukrajine zbraňami, aby odradil útoky z Ruska.

Ukrainský portál Kyiv Independent však poukazuje na to, že dôležitú rolu môže hrať ďalšia Trumpova nominácia – dosadenie moderátora Fox News Peta Hegsetha na pozíciu ministra obrany. Hoci 44-ročný Hegseth nemá predchádzajúce skúsenosti s vojenským vedením, slúžil ako kapitán pechoty v armádnej národnej garde na viacerých cestách po Afganistane a Iraku. Okrem toho je bývalý šéf konzervatívnej organizácie Concerned Veterans for America.

Hegseth je mimoriadne lojálnym podporovateľom Donalda Trumpa a obhajoval jeho kontroverzné komentáre o vojne na Ukrajine, ako aj o účasti USA v NATO. „Vladimir Putin žije bez platenia nájomného v mysliach našich médií, amerických médií,“ povedal raz Hegseth. Kontroverziu tiež vyvolal v kontexte svojich vlastných komentárov o Ukrajine, ktoré naznačujú, že rozsiahla ruská invázia „bledne v porovnaní s prebudením“, čo je konzervatívny pejoratívny výraz pre ľavicovú ideológiu v USA.