Odhalenie dokumentu z Kyjeva: Ukrajina do pár mesiacov môže mať atómové bomby. Má to podmienku

Ukrajina by mohla za pár mesiacov vlastniť jadrové zbrane. Vyplýva to z dokumentu ukrajinského ministerstva obrany, ktorý cituje prominentné a jedno z najuznávanejších i najvplyvnejších svetových médií The Times. Neznamená to však, že Kyjev takéto bomby vyrába alebo na ne cieli. Ak by ich však chcel mať, bol by to schopný dosiahnuť.

The Times vo svojom článku poukazuje na vládny dokument, ktorý nemáme k dispozícii. Noviny ale upozorňujú, že podľa neho by Ukrajina k vývoju základnej atómovej bomby mohla pristúpiť v prípade, ak by novozvolený prezident USA Donald Trump skutočne škrtol vojenskú pomoc určenú zo Spojených štátov pre Kyjev. Počas svojej kampane totiž mnohokrát hovoril o svojich plánoch súvisiacich s vojnou na Ukrajine. V mnohom šlo o nápady nesmierne výhodné len pre Rusko, informovali sme.

Podľa The Times by Kyjev mohol postaviť základné zariadenie s podobnou technológiou, ako mala bomba „Fat Man“ zhodená na japonské Nagasaki v roku 1945. „Vytvorenie jednoduchej atómovej bomby, ako to urobili Spojené štáty v rámci projektu Manhattan, by o 80 rokov neskôr nebolo zložitou úlohou,“ píše sa v dokumente.

Ukrajinské ministerstvo obrany popiera akékoľvek plány

Ministerstvo obrany Ukrajiny rýchlo po uverejnení tejto správy celú situáciu komentovalo a poprelo. Tvrdí, že Kyjev neplánuje vyvíjať žiadne zbrane hromadného ničenia, uvádza na sociálnej sieti hovorca rezortu Heorhij Tychyj.

„Ukrajina sa zaviazala dodržiavať NPT (Zmluvu o nešírení jadrových zbraní); nevlastníme, nevyvíjame ani nemáme v úmysle získať jadrové zbrane,“ napísal.

„Ukrajina úzko spolupracuje s MAAE (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu) a je plne transparentná pri jej monitorovaní, ktoré vylučuje použitie jadrových materiálov na vojenské účely,“ dodal.

Smutná realita Ukrajiny: Rusi vyrobia v delostrelectve o 30 % viac než celá Európska únia dokopy

Čo sa píše v dokumentoch?

Môžeme teda pokračovať v podtóne, že Ukrajina neplánuje atómovú bombu vyrobiť, ale že by to jednoducho ľahko dokázala. Kyjev podľa The Times stále kontroluje svojich deväť funkčných reaktorov a má významné jadrové skúsenosti. To aj napriek tomu, že sa v roku 1996 na základe Zmluvy o nešírení jadrových zbraní vzdal tretieho najväčšieho jadrového arzenálu na svete.

„Hmotnosť reaktorového plutónia, ktoré má Ukrajina k dispozícii, možno odhadnúť na sedem ton… Významný arzenál jadrových zbraní by vyžadoval oveľa menej materiálu… Toto množstvo je dostatočné na stovky bojových hlavíc s taktickým výnosom niekoľkých kiloton,“ píše sa v správe, ktorú cituje The Times.

„To by stačilo na zničenie celej ruskej leteckej infraštruktúry alebo sústredených vojenských, priemyselných či logistických zariadení. Presný jadrový výnos by bol nepredvídateľný, pretože by využíval rôzne izotopy plutónia,“ uvádza autor správy Oleksij Jižak. Ide o šéfa oddelenia ukrajinského Národného inštitútu pre strategické štúdie.

Právo Ukrajiny

Plutónium by bolo podľa dokumentov potrebné implodovať pomocou „komplikovaného konvenčného dizajnu výbuchu, ktorý musí nastať s vysokou rýchlosťou detonačnej vlny súčasne okolo celého povrchu plutóniovej gule“. Ide o veľmi náročnú technológiu, no Ukrajina podľa správy vlastní prostriedky na jej zvládnutie.

K dokumentu mal prístup i námestník ministra obrany krajiny. Kyjevská vláda správu neschválila, no stanovuje základ na odstúpenie od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Dokument totiž konštatuje, že Moskva už memorandum porušila svojou nevyprovokovanou inváziou a Kyjev má teda formálny dôvod i „morálne dôvody“ situáciu prehodnotiť.

Problém pri vyzbrojovaní

Ukrajina v súčasnosti čelí masívnemu nedostatku munície a netají ani problémy s počtom jednotiek na fronte, informovali sme. V Rusku sa podľa kyjevskej inteligencie vyrába také veľké množstvo delostreleckých zbraní či munície, že produkcia tohto typu v krajine prekoná celú Európsku úniu o 30 percent.

Stane sa tak už v budúcom roku, predpovedá Hlavné riaditeľstvo rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny. Riaditeľstvo a ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha 9. novembra vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby tomu zabránilo. Viac sa dočítaš na tomto odkaze.