Vesmírna hrozba: Detailný pohľad na to, ako by supernova mohla ohroziť život na Zemi

Môže supernova zničiť Zem? Táto otázka znie ako z hollywoodskeho filmu, kde sa USA zas a znova pokúsia zachrániť planétu. Pravdou však je, že supernovy s nami skutočne vesmír zdieľajú a ich výbuchy nie sú žiadnym malým počinom. Čo by sa však stalo s našou rodnou planétou?

Touto otázkou sa nedávno zaoberal portál Space.com. Kľúčovým faktorom je podľa nich vzdialenosť. Aby supernova predstavovala skutočné nebezpečenstvo pre našu planétu, musela by vybuchnúť relatívne blízko – vo vzdialenosti 25 až 30 svetelných rokov.

Takáto „susedná“ hviezda by dokázala zničiť aspoň polovicu našej ozónovej vrstvy. Dobrou správou však je, že v tomto okruhu sa momentálne nenachádza žiadna hviezda, ktorá by mohla explodovať ako supernova. Dokonca aj najbližší potenciálny kandidát, hviezda Spica, je od nás vzdialená bezpečných 250 svetelných rokov.

Poškodenie ozónovej vrstvy

Čo by sa však stalo, keby supernova vybuchla príliš blízko? Astrozyfik Paul M. Sutter tvrdí, že hlavné nebezpečenstvo nepredstavuje samotná tlaková vlna výbuchu, ale intenzívne žiarenie. Väčšina energie sa síce uvoľní vo forme relatívne neškodných neutrín, ale nebezpečné röntgenové a gama lúče, spolu s kozmickými lúčmi urýchlenými takmer na rýchlosť svetla, by mohli mať devastačné účinky.

Posledný supermesiac tohto roka už dnes. Nepremeškaj čarovné vesmírne divadlo

Toto vysokoenergetické žiarenie by narušilo molekuly dusíka a kyslíka v našej atmosfére, ktoré by následne vytvorili oxidy dusíka. Výsledkom by bolo závažné poškodenie ozónovej vrstvy. Bez tejto prirodzenej ochrany by ultrafialové žiarenie zo Slnka zničilo fotosyntetické mikroorganizmy. Ako už vieme z hodín biológie, to by viedlo ku kolapsu ekosystému a masovému vymieraniu.

Existujú však aj zákernejšie hrozby. Supernovy typu Ia, vznikajúce z bielych trpaslíkov, niekedy nevedia vedci včas detegovať kvôli ich malej veľkosti a tmavosti. Najbližší takýto kandidát, dvojhviezda IK Pegasi, je, našťastie, v bezpečnej vzdialenosti 150 svetelných rokov.

Ešte nebezpečnejšie sú výbuchy gama žiarenia pri zlúčení neutrónových hviezd a hypernovách, ktorých energia dokáže preraziť galaxiou až do vzdialenosti 10 000 svetelných rokov.

Môže sa to raz stať?

Podľa Suterra sa z dlhodobého hľadiska riziko mierne zvyšuje. Naša slnečná sústava práve vstupuje do špirálového ramena Orión v Mliečnej ceste, kde prebieha intenzívna tvorba nových hviezd. To znamená aj vyššiu „úmrtnosť“ hviezd počas 10 miliónov rokov, kým týmto ramenom prejdeme.

Vedci odhadujú, že potenciálne smrteľné stretnutie so supernovou nastáva niekoľkokrát za miliardu rokov. Niektorí astronómovia dokonca špekulujú, že blízka supernova mohla spôsobiť masové vymieranie pred 360 miliónmi rokov, pri ktorom zahynulo 75 % všetkých druhov.

Pre ilustráciu – keď jedného dňa exploduje známa hviezda Betelgeuse, bude to síce úchvatná „podívaná“ jasnejšia než všetky planéty, ktorá sa takmer vyrovná splnu mesiaca, ale zo vzdialenosti viac ako 500 svetelných rokov nepredstavuje pre Zem žiadne nebezpečenstvo.

Odpoveď na otázku teda znie: Áno, supernova by teoreticky mohla zničiť život na Zemi. V súčasnosti nám však žiadna hrozba bezprostredne nehrozí. Napriek tomu vedci neustále monitorujú potenciálne nebezpečné hviezdy, aby sme mali dostatok času na prípadnú prípravu.