Sedenie ti skracuje život: Vedci odhalili, koľko krokov denne musíš spraviť na ochranu zdravia
- Všetci si myslia, že 10 000 krokov denne je povinnosťou
- Vedci však zistili, že stačí aj menej
- Takto si znova naštartuješ telo
- Všetci si myslia, že 10 000 krokov denne je povinnosťou
- Vedci však zistili, že stačí aj menej
- Takto si znova naštartuješ telo
Tráviš priveľa času zo svojho dňa sedením? V dnešnej dobe síce nejde o nič výnimočné, no vedci varujú pred dopadmi našeho sedavého životného štýlu. Našťastie, nový výskum dokázal, že pravidelná chôdza ti ešte môže zachrániť zdravie.
Medzi najväčšie rizika neaktívneho štýlu života patria kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, cukrovka či kratšia dĺžka života. Ak si však nájdeš čas aspoň na prechádzku, tvoje telo sa ti odvďačí. Koľko krokov však na také niečo treba? Stačí sa prejsť okolo paneláku?
Hoci tradične ľudia odporúčajú prejsť aspoň 10 000 krokov denne, najnovšie výsledky naznačujú, že prospešné účinky na zdravie sa dostavujú už pri podstatne nižších číslach. Povzbudivé zistenia priniesla analýza údajov z britskej databázy UK Biobank, ktorá sledovala viac ako 72 000 účastníkov. Tí nosili náramky na meranie aktivity počas siedmich dní, pričom priemerne strávili sedením 10,6 hodiny denne.
Koľko krokov potrebuješ?
Výskumníci zistili, že optimálny počet krokov na vyváženie vysoko sedavého životného štýlu je 9 000 až 10 000 denne. Pri tomto množstve klesá riziko kardiovaskulárnych ochorení o 21 percent a riziko úmrtnosti o 39 percent.
Dôležitým zistením je, že už pri 4 000 až 4 500 krokoch denne možno dosiahnuť polovicu zdravotných benefitov. Dokonca aj prekročenie hranice 2 200 krokov denne prináša pozitívne účinky, bez ohľadu na čas strávený sedením.
Štúdia teda obohatila naše vedomosti o tieto tri tvrdenia:
„Toto v žiadnom prípade nie je absolútne riešenie pre ľudí, ktorí trávia príliš veľa času nečinnosťou,“ povedal vedec v oblasti populačného zdravia Matthew Ahmadi z Univerzity v Sydney v Austrálii.
„Napriek tomu prináša dôležité posolstvo pre verejné zdravie: každý pohyb má význam a ľudia môžu a mali by sa snažiť kompenzovať negatívne dôsledky nevyhnutného sedenia zvýšením svojho denného počtu krokov.“
Čo ti hrozí, ak sa nepolepšíš
Alarmujúce štatistiky hovoria jasne – muži, ktorí trávia pred televízorom viac ako 23 hodín týždenne, čelia o 64% vyššiemu riziku úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia v porovnaní s tými, ktorí sledujú televíziu 11 hodín. U neaktívnych ľudí sa riziko infarktu alebo mozgovej príhody zvyšuje až o 147%. Navyše, sedavý životný štýl zvyšuje riziko cukrovky o 112%.
Dlhodobé sedenie tiež výrazne ovplyvňuje pohybový aparát. Svaly nôh a sedacie svaly, kľúčové pre stabilitu a chôdzu, ochabujú. Bedrá a chrbtica trpia skracovaním flexorov a nesprávnym držaním tela, čo môže viesť k predčasnej degenerácii platničiek.
Metabolizmus pri dlhodobom sedení spomaľuje spracovanie tukov a cukrov, ktoré sa následne ukladajú v tele. Osobitnou kapitolou sú cievne komplikácie. Dlhodobé sedenie podporuje vznik kŕčových žíl kvôli hromadeniu krvi v dolných končatinách. Najnebezpečnejšou komplikáciou je hlboká žilová trombóza.
Slová vedcov by si teda mal každý zobrať k srdcu. Hoci sa moderná spoločnosť postupne zbavuje všetkých praktických dôvodov na hocijakú fyzickú aktivitu, neznamená to, že je zdravé. Práve naopak – v mnohom ideme proti prírode. Ľudské telo je prirodzene stvorené na vzpriamenú polohu.
Zdroje: ScienceAlert, BMJ Journals, BetterHealth