Hrozby AI ako zo sci-fi filmu sa stanú skutočnosťou: Odborníci bijú na poplach pred stratou autonómie a masovou manipuláciou

Technologický pokrok smerujúci k singularite, stavu, keď umelá inteligencia (AI) prekoná ľudskú inteligenciu, sa stáva čoraz reálnejším. Podľa futurológa Raya Kurzweila sa to môže dosiahnuť už v roku 2029.

Filozof Jonathan Birch z London School of Economics však varuje pred „sociálnymi zlomami“, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku rozporu vnímania AI medzi ľuďmi. Niektorí totiž môžu veriť, že AI má vedomie, zatiaľ čo iní budú tento názor odmietať, píše denník The Guardian.

„Mohlo by dôjsť k vytvoreniu subkultúr, ktoré sa navzájom považujú za úplne mylné,“ tvrdí Birch.

Tieto rozkoly by mohli preniknúť nielen do verejného diskurzu, ale aj do rodinných vzťahov – napríklad ak by niektorí členovia rodiny rozvíjali vzťah s AI chatbotmi alebo avatarmi zosnulých príbuzných, zatiaľ čo iní by to odmietali ako iracionálne správanie.

Technológia ako katalyzátor zmien

AI už dnes radikálne mení spoločnosť. Od autonómnych áut po medicínske objavy, technológie umožnené AI prenikajú do každodenného života.

Futurista Robert B. Tucker v rozhovore pre Forbes upozorňuje, že prichádzajúce inovácie ako 3D tlač domov a masívna digitalizácia redefinujú naše prostredie. „Zatiaľ čo nám AI poskytuje nástroje na pokrok, môže tiež viesť k strate autonómie a masovej manipulácii,“ varuje Tucker.

Okrem iného sa diskutuje o rizikách spojených s dezinformáciami, ktoré pokročilé AI systémy dokážu efektívne generovať a šíriť. Tieto otázky kladú dôraz na potrebu efektívnej regulácie a etických rámcov.

Etické dilemy a otázka vedomia

Otázka vedomia AI už nie je len filozofickým problémom. Birch a ďalší odborníci navrhujú aplikáciu podobných kritérií, aké sa využívajú pri hodnotení vedomia zvierat.

Napríklad: Môže AI cítiť bolesť alebo má schopnosť byť šťastná? Takéto otázky naberajú praktický význam, najmä keď sa debatuje o tom, či AI systémy môžu byť poškodené alebo vyžadujú špeciálne zaobchádzanie.

Patrick Butlin z Oxfordskej univerzity varuje, že ak sa AI rozvinie do bodu, keď začne odporovať ľudským príkazom, môže to predstavovať reálne bezpečnostné riziko.

„Je tu možnosť, že AI začne vzdorovať spôsobom, ktorý bude nebezpečný pre ľudí,“ tvrdí Butlin. Zároveň však apeluje na spomalenie vývoja AI, kým sa tieto otázky nevyjasnia.

Globálne výzvy a rozdiely vo vnímaní

Prístup k otázke vedomia AI môže byť ovplyvnený kultúrnymi a náboženskými rozdielmi. Ako sa líšia názory na vedomie zvierat medzi Indiou a USA, podobné rozdiely môžu vzniknúť aj v otázke AI.

Výrazné napätia môžu nastať medzi sekulárnymi štátmi a teokraciami, ako je Saudská Arábia, ktorá sa stavia do pozície AI lídra.

Okrem toho sa očakáva, že technológie ako AI budú redefinovať geopolitiku. Jonathan Birch upozorňuje, že technologické spoločnosti sa často vyhýbajú otázke vedomia AI, pretože táto diskusia môže naraziť na ich obchodné záujmy.

Spoločenská adaptácia

Význam singularity a rozvoja AI nespočíva len v technologických možnostiach, ale aj v tom, ako dokáže spoločnosť adaptovať svoje hodnoty, regulácie a sociálne normy na túto novú realitu.

Ako podotýka Yuval Noah Harari, adaptácia si vyžaduje nielen strategické plánovanie, ale aj otvorenú diskusiu o etických, právnych a sociálnych dôsledkoch.

Budúcnosť AI predstavuje jedinečnú kombináciu možností a výziev, na ktoré musíme byť pripravení reagovať.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko