„Šlo o hybridný útok a sabotáž.“ Bezpečnosť Európy sa otriasla, nemecký minister rázne reaguje
- Poškodenie dvoch podmorských káblov v Baltickom mori vyvoláva obavy z hybridných útokov
- Nemecký minister Pistorius označil udalosti za sabotáž
- Poškodenie dvoch podmorských káblov v Baltickom mori vyvoláva obavy z hybridných útokov
- Nemecký minister Pistorius označil udalosti za sabotáž
V posledných dňoch otriasla bezpečnosťou európskej infraštruktúry séria podozrivých incidentov v Baltickom mori. Ako informuje britský denník The Guardian, ide o poškodenie dvoch podmorských optických káblov spájajúcich kľúčových spojencov, ktorí podporujú Ukrajinu vo vojne proti Rusku.
V kontexte predchádzajúcich útokov na plynovody sa zvýšili obavy z hybridných útokov.
Tento scenár, spojený s geopolitickým napätím, naznačuje prítomnosť sabotérov s jasným posolstvom: Európa nie je nedotknuteľná. V nedeľu ráno sa zistilo poškodenie 218 km kábla medzi Litvou a Švédskom, čo spôsobilo prerušenie internetového spojenia. Útok bol prevedený medzi pobaltskou krajinou a ostrovom Gotland v Švédsku približne o 8.00 stredoeurópskeho času.
O deň neskôr bol poškodený dôležitý komunikačný kábel medzi Fínskom a nemeckým prístavom Rostock. Obe udalosti vyvolali okamžité vyšetrovanie. Incident sa stal juhovýchodne od Ölandu, švédskeho ostrova, mimo bežných lodných trás.
Podľa úradov bol približne 1170 kilometrov dlhý kábel poškodený prvýkrát od jeho uvedenia do prevádzky v roku 2016. Kábel vlastní spoločnosť Cinia, telekomunikačná firma, ktorá je väčšinovo vlastnená fínskym štátom.
Reakcie politikov sú jasné
„Nikto neverí, že tieto káble boli poškodené náhodou,“ vyhlásil podľa New York Times nemecký minister obrany Boris Pistorius. Dodal, že nie je pravdepodobné, že by škody spôsobili kotvy lodí. „Preto musíme konštatovať – bez konkrétnych informácií o tom, kto je za to zodpovedný –, že išlo o hybridný útok,“ povedal. „A musíme predpokladať, aj keď si nie sme úplne istí, že išlo o sabotáž.“
Fínska a nemecká ministerka zahraničných vecí vo vyhlásení vyjadrili tiež „hlboké znepokojenie“ nad poškodením kritickej infraštruktúry. „Naša európska bezpečnosť je ohrozená nielen vojnou na Ukrajine, ale aj hybridnými útokmi škodlivých aktérov,“ uviedli vo vyhlásení ministerky Elina Valtonenová a Annalena Baerbocková.
Podľa odborníkov tieto incidenty nesú jasné znaky hybridných vojnových praktík, ktoré Rusko údajne rozvíja už roky. Ruské lode, vrátane výskumného plavidla Yantar vybaveného hlbokomorskými ponorkami schopnými poškodzovať káble, boli nedávno pozorované v blízkosti kritickej infraštruktúry v Balte a Severnom mori.
Podobné obavy vzbudil aj prípad plynovodu Baltic-connector medzi Fínskom a Estónskom, ktorý bol poškodený približne pred rokom. Hoci sa podozrenie na použitie výbušnín nepotvrdilo, fínski analytici naznačili možnú odplatu Ruska za vstup Fínska do NATO. „Očakávali sme niečo také už skôr,“ uviedol vtedy jeden z fínskych zdrojov pre BBC. Zároveň však fínske úrady opatrne váhajú obviniť Moskvu priamo, kým sa vyšetrovanie neskončí.
Vplyv na európsku infraštruktúru
Poškodenie podmorských káblov a plynovodov vyvoláva vážne otázky o energetickej a komunikačnej bezpečnosti. Napriek tomu, že incidenty zatiaľ nespôsobili rozsiahle výpadky, ukazujú, aké zraniteľné sú tieto systémy voči sabotážam. Poškodenie káblov spôsobilo výpadky rýchlosti internetu v Litve.
V prípade Baltic-connectoru dokonca došlo k dočasnému nárastu cien plynu v Európe, čo malo priamy vplyv na bežný život Európanov. Aliancia NATO v reakcii na udalosti uviedla, že „zdieľa informácie a je pripravená podporiť spojencov“. Britská námorná flotila nedávno sledovala tri ruské plavidlá, ktoré prechádzali cez Lamanšský prieliv, čo podčiarkuje narastajúcu ostražitosť európskych krajín.
Baltické more sa stáva epicentrom novej formy konfliktu, kde sa útoky neodohrávajú na bojiskách, ale pod hladinou mora. Podľa zástupcu veliteľa NATO pre námorné operácie, viceadmirála Didiera Maleterreho, Rusko cielene útočí na podmorskú infraštruktúru ako spôsob narušenia európskej ekonomiky.
Incidenty v Balte sú pre Európu varovaním. Ak má kontinent zostať odolný voči hybridným hrozbám, musí posilniť monitoring kritickej infraštruktúry a zlepšiť spoluprácu medzi štátmi. Jedno je však isté – Baltické more už dávno nie je len pokojnou vodnou plochou určenou na rybolov a presúvanie tovarov.
Zdroje: The Guardian, New York Times, BBC