Raketa, ktorú použili Rusi, nie je úplne nová a pochádza z obávanej zbrane, tvrdí Pentagón. Kremeľ ich varoval
- Pentagón uviedol, že Rusko použilo balistickú raketu stredného doletu. Ide o strelu, o ktorej sa pôvodne myslelo, že zaútočila na Ukrajinu
- Biely dom aj americké ministerstvo obrany kritizujú Kremeľ, jadrovú stratégiu však nemenia
- Pentagón uviedol, že Rusko použilo balistickú raketu stredného doletu. Ide o strelu, o ktorej sa pôvodne myslelo, že zaútočila na Ukrajinu
- Biely dom aj americké ministerstvo obrany kritizujú Kremeľ, jadrovú stratégiu však nemenia
Ministerstvo obrany USA aj Biely dom sa zhodli, že Rusko pokračuje v eskalácii. Obe inštitúcie na tlačových konferenciách potvrdili, že Rusko odpálilo experimentálnu balistickú raketu stredného doletu. Rusko tvrdí, že nesie názov Orešnik.
Hovorkyňa Pentagónu Sabrina Singhová novinárom vo štvrtok prezradila, že nejde o úplne novú raketu v pravom zmysle slova.
„Nie je to nové, pretože je to vybudované z RS-26,“ vysvetlila Singhová. Označenie RS-26 nesie zbraň, o ktorej sa pôvodne predpokladalo, že útočila na Ukrajinu. Známa je tiež pod menom Rubež. Ide o zbraň, ktorá sa pohybuje na rozmedzí medzi silnou raketou stredného doletu a slabou medzikontinentálnou raketou (ICBM). RS-26 však tiež nie je novinkou sama osebe, keďže je odvodená od ďalšej rakety – obávanej ICBM RS-24 Yars.
Hovorkyňa ministerstva uviedla, že ide o experimentálnu zbraň, pretože ju Rusi nikdy predtým nepoužili.
„Bolo to prvýkrát, čo sme ich videli tento typ kapacity použiť. V minulosti sme ich nevideli použiť ju,“ pričom nazvala strelu „smrtiacou kapacitou.“
Niesť môže viaceré typy hlavíc
Singhová sa zatiaľ nevie vyjadriť k počtu týchto rakiet, či Ukrajinu zasiahla viac ako jedna, pretože stále prebieha vyšetrovanie. Rovnako nevie s istotou potvrdiť, či išlo o raketu s viacerými hlavicami, čo sa primárne využíva pri jadrovej náloži. Experti sa domnievajú, že viacero hlavíc malo vyslať Západu a Ukrajine odkaz, že nabudúce nemusia použiť konvenčnú hlavicu.
Viacerí predstavitelia USA a Západu však médiám potvrdili, že raketa mala viac hlavíc. Hovorkyňa potvrdila, že raketa môže niesť viaceré typy hlavíc.
„Môže sa to doplniť o viaceré typy konvenčných či nukleárnych hlavíc,“ priznala. Kyjev pôvodne hovoril, že na ukrajinské mesto Dnipro Rusi útočili medzikontinentálnou balistickou raketou. Singhová však neprezradila ďalšie podrobnosti o rakete.
Singhová potvrdila, že Spojené štáty dostali varovanie od Ruska prostredníctvom automatickej horúcej linky nukleárnej deeskalácie. Toto varovanie zabezpečilo, že Spojené štáty vedeli, že nejde o útok na NATO.
Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová pred novinármi zas priznala, že USA vedeli o prípravách Ruska dopredu a o informácie sa podelili so svojimi partnermi i Ukrajinou.
Putin môže skončiť vojnu aj dnes, tvrdí Pentagón
Obe inštitúcie tvrdia, že Rusko eskaluje napätie, nielen útokom balistickej rakety stredného doletu, ale aj Putinovými vyhláseniami, že Moskva môže zaútočiť na vojenské zariadenia tých krajín, ktoré povoľujú Ukrajine použiť jej zbrane na útoky v Rusku.
Pentagón nazval túto rétoriku „nerozvážnou a nebezpečnou“. Biely dom zas „nezodpovednou“.
„Budeme brať vážne rétoriku, ktorá prichádza z Ruska, no budeme sa sústrediť na podporu a vyzbrojenie Ukrajiny. Putin môže ukončiť túto vojnu aj dnes. Môže stiahnuť svojich vojakov a môže ukončiť svoju agresiu a vojnu,“ pripomenula reportérom Singhová.
Spojené štáty nebadali nič, čo by naznačovalo zmenu jadrového postoja Ruska. Washington nebude meniť svoj jadrový postoj ani svoju jadrovú stratégiu či doktrínu.
Biely dom aj Pentagón vyvrátili Putinove obvinenia z eskalácie a odmietajú reči o prvkoch globálneho konfliktu. Práve Rusko malo rozšíriť konflikt na globálny, keď do vojny zatiahlo KĽDR, ktorej vojaci bojujú v Kurskej oblasti.
Washington podľa hovorkyne Bieleho domu varoval Moskvu, aby do svojho vojnového ťaženia nezapájali „inú krajinu v inej časti sveta“, čím mala na mysli príchod severokórejských vojakov do Ruska.
Hovorkyňa Pentagónu zas pripomenula, že eskalácia začala v roku 2022, keď sa Rusko rozhodlo napadnúť svojho suverénneho suseda.
Zdroje: TASR, DoD