319-tisíc Slovákov má predispozíciu na „scvrkávanie mozgu“. Zistenia novej 27-ročnej štúdie sú alarmujúce

Vedci z prestížnej Johns Hopkins University v USA prinášajú prelomové zistenia o starnutí mozgu. Ich 27-ročná štúdia odhalila, že strata mozgového tkaniva môže byť u niektorých ľudí výrazne rýchlejšia, najmä po dosiahnutí stredného veku.

Prekvapivé je však zistenie, že na zvýšenú stratu kognitívnych funkcií môžu byť náchylnejší taktiež ľudia, ktorí trpia cukrovkou. Informoval o tom Science Alert s odvolaním sa na JAMA Network, kde bola štúdia zverejnená. 

Šokujúce štatistiky Slovenska

Diabetes mellitus, známy ako cukrovka, sa stáva jedným z najzávažnejších zdravotných problémov súčasnosti. Odborníci ho označujú za pandémiu tretieho tisícročia nielen pre jeho rozšírenosť, ale aj pre vysokú finančnú náročnosť liečby.

Najnovšie štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) potvrdzujú dlhodobo rastúci trend počtu pacientov v diabetologických ambulanciách.

Podľa údajov z roku 2022 trpí diabetom druhého typu až 319 049 pacientov, čo predstavuje 91,3 percent všetkých prípadov. Diabetes prvého typu bol diagnostikovaný u 25 473 pacientov, teda u 7,3 percent diabetikov.

Gestačným diabetom, ktorý sa vyskytuje počas tehotenstva, trpelo 2 734 žien, čo tvorí 0,8 percent prípadov. Iné typy diabetu boli zaznamenané u 2 339 pacientov, čo predstavuje 0,7 percent z celkového počtu. Tieto čísla jasne ukazujú, že najrozšírenejším typom ochorenia je diabetes 2. typu, ktorý postihuje viac ako 90 % všetkých diabetikov na Slovensku.

„Zničilo to život celej mojej rodine,“ vypovedá exčlen Jehovových svedkov. Podľa hovorcu organizácie sú „čestní a mierumilovní“

Najdlhšia štúdia svojho druhu

Výskum, ktorý sa začal v roku 1995, sledoval 185 účastníkov vo veku od 20 do 76 rokov. Všetci účastníci boli na začiatku kognitívne zdraví, väčšinou dobre vzdelaní a mali rodinnú históriu demencie. Taktiež boli všetci bielej pleti. Vedci počas 27 rokov každému účastníkovi skenovali mozog približne päťkrát počas trvania štúdie.

Táto štúdia je výnimočná nielen svojou dĺžkou, ale aj detailným sledovaním zmien v mozgu. Na konci výskumu sa u 60 účastníkov vyvinula mierna kognitívna porucha (MCI) a u ôsmich z nich sa rozvinula demencia. Výskum so sebou priniesol niekoľko znepokojujúcich zistení.

Ľudia s vyššou stratou bielej hmoty majú až o 86 percent vyššie riziko vzniku MCI. Taktiež, diabetici druhého typu čelia až 41-percentnému zvýšeniu rizika, zatiaľ čo osoby s biomarkermi demencie v mozgovomiechovom moku majú riziko vyššie o 50 percent. Najrizikovejšou sa ukázala kombinácia diabetu a amyloidných plakov (ktoré sú spojené s Alzheimerovou chorobou) riziko vyskočilo až o 55 percent.

„Inzulínová rezistencia zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe amyloidných plakov, čím môže diabetes urýchľovať rozvoj Alzheimerovej choroby,“ vysvetľujú výskumníci.

Aj keď z celkového počtu účastníkov trpeli cukrovkou 2. typu len ôsmi ľudia, autori tvrdia, že ich výsledky naznačujú, „že kontrola cukrovky môže pomôcť znížiť riziko Alzheimerovej demencie v neskoršom živote ako rizikový faktor“. 

Budúcnosť výskumu

Dr. Shohei Fujita, ktorý štúdiu hodnotil pre JAMA Neurology, zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu. „Musíme zohľadniť aj faktory ako pohlavie a rasa, keďže kognitívny pokles neovplyvňuje každého rovnako,“ upozorňuje.

Štúdia tak otvára nové možnosti v prevencii demencie. Lekár a vedec Fujita, ktorý nebol zapojený do štúdie ocenil „predĺžený časový rámec“. Podľa neho je taktiež pozoruhodné, že až 63 percent kohorty tvorili ženy. 

Nádejné riešenia

Nedávna kórejská štúdia však prináša nádejné zistenia. Science Alert upozornil na túto štúdiu v druhom článku. Štúdia sledovala vyše 110 000 diabetikov vo veku 40 – 69 rokov, ktorí užívali určitý druh liekov na cukrovku 2. typu. Vedci porovnávali zdravotné výsledky pacientov, pričom zistili, že pacienti užívajúci inhibítory SGLT-2 mali o 35 percent nižšie riziko vzniku demencie v porovnaní s pacientmi užívajúcimi iné lieky. Účastníkov sledovali v priemere 670 dní. 

Vtáčia chrípka mutuje, ide o najvážnejší pandemický vírus. „Riziko je reálne,“ hovorí virológ

Kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú vznik cukrovky

Ako nám už v minulosti v rozhovore vysvetlili endokrinológ MUDr. Oto Ürge a odborníčka na klinickú biochémiu MUDr. Dáša Kelényová zo Synlab Slovakia, cukrovka 2. typu postihuje až 80 % diabetikov a často je označovaná ako civilizačné ochorenie. Hoci jej presné príčiny nie sú úplne známe, odborníci identifikovali kľúčové preventívne opatrenia.

Medzi hlavné varovné signály cukrovky patrí časté močenie, ktoré sa prejavuje najmä v nočných hodinách. Ďalším príznakom je pretrvávajúca únava, ktorá neustupuje ani po odpočinku. Spozornieť by si mal aj pri nevysvetliteľnom úbytku hmotnosti. Ak spozoruješ, že sa ti rany hoja pomalšie ako zvyčajne, môže to byť tiež jeden z príznakov cukrovky. Medzi typické prejavy patrí aj rozmazané videnie a nadmerný pocit smädu.

Odborníci zdôrazňujú, že včasná prevencia spojená so zdravým životným štýlom dokáže výrazne znížiť riziko vzniku tohto ochorenia. Dobrá správa je, že v prípade včasného zachytenia prediabetu je možné správnou životosprávou zabrániť plnému rozvinutiu ochorenia. S tichými príznakmi cukrovky sme ťa zoznámili už v článku.