Tomáš Jamriško pokoril Mont Blanc: Nikdy nezabudnem na lavínové žľaby, kde hasnú životy. Výstup stál stovky eur

V dnešnej dobe je kombinácia športu a cestovania čoraz obľúbenejšia. Aktívne dovolenky alebo výpravy za športovými zážitkami sa stali neoddeliteľnou súčasťou životného štýlu mnohých ľudí. Či už ide o vysokohorskú turistiku, adrenalínové športy alebo autentické športové výkony, nepohrdne nimi takmer žiadny športový nadšenec.

Jedným z tých, ktorých srdce si získala široká škála športov, je inšpiratívny Tomáš Jamriško. Zanietený športovec už od detstva spája svoju vášeň pre pohyb s prekonávaním vlastných hraníc. Folklórne tance, ktoré sú jeho celoživotnou záľubou, ale aj basketbal, volejbal či lezenie, majú v jeho živote nezastupiteľné miesto.

Práve turistika, ktorú sám nazýva „neštandardným športom“, je pre neho hlbokým zdrojom inšpirácie a radosti. V septembri 2024 sa mu podarilo zdolať najvyšší vrch Európy, majestátny Mont Blanc.

Tomáš je zároveň moderátorom novej relácie Startitup O tom potom. Jeho prvým hosťom bol osobný tréner Jakub Hanz, ktorý je jednou z najvirálnejších osobností posledných rokov na slovenskom internete. V rozhovore zistil, že jeho internetová persóna je identická s jeho skutočnou osobnosťou. Celý videorozhovor a prvú časť relácie O tom potom zverejníme v najbližších dňoch.

• Ktoré hory sa mu podarilo zdolať?
• Ako prebiehala Tomášova cesta na Mont Blanc?
• Čo ho prekvapilo počas cesty?
• Do akej nebezpečnej situácie sa dostal?

Kedy si s turistikou začal? Aké vrcholy sa ti už podarilo zdolať?

S turistikou som začal už v detstve, keď ma na výlety brávali rodičia. Aktívnejšie obdobie však prišlo okolo mojich 14 či 15 rokov, keď som sa odvážil vyraziť na túry aj sám, bez rodičov. Začalo to krátkymi trasami, ktoré sa postupne zmenili na ambicióznejšie výpravy. Vo veku 20 rokov som absolvoval Cestu hrdinov SNP, ktorá vedie naprieč celým Slovenskom, a zvládol som ju za 22 dní.

Určite najvýznamnejším výstupom mimo Slovenska bol spomínaný Mont Blanc. Okrem neho som zdolal množstvo slovenských vrchov, vrátane Gerlachovského štítu, a podnikol výstupy aj na alpské kopce v Rakúsku a Švajčiarsku.

Aká bola tvoja motivácia zdolať Mont Blanc?

Chcel som si jednoducho dokázať, že to zvládnem. Každý turista má prirodzenú túžbu posúvať svoje hranice stále ďalej – vyššie nadmorské výšky, náročnejšie trasy, väčšie výzvy. Pre mňa bol Mont Blanc symbolom takejto výzvy, ktorú som chcel prekonať.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Tomáš Jamriško (@tomino_jamrisko)

Čo ťa na tvojej ceste najviac prekvapilo?

Najviac ma prekvapila samotná nadmorská výška a jej vplyv na ľudské telo. Človek sa cíti slabý, zadýchaný, nemá dostatok kyslíka a musí bojovať s únavou. Pravdou však je, že na vysokú nadmorskú výšku sa dá zvyknúť, ale je potrebná správna aklimatizácia. Bez nej je táto záťaž oveľa náročnejšia, než by si človek predstavil.

Ako si sa cítil, keď si dosiahol vrchol?

Pre mňa mal tento výstup hlbší osobný význam. Keď som bol malý, podstúpil som dve operácie srdca, a vtedy som mal obavy, či budem môcť pokračovať v športe. Práve šport bol v tom období niečo, čo ma napĺňalo a robilo šťastným.

Vtedy by mi ani nenapadlo, že raz vďaka turistike dosiahnem taký obrovský vrchol. Cítil som obrovskú vďačnosť a zároveň mi napadlo, aký malý som sa cítil v tom masíve obrovskej hory.

Biatlonistka Paulína Bátovská Fialková: „Šport ma robí lepšou matkou, nič ma už nezaskočí"

Na aký moment nikdy nezabudneš?

Bude to moment, keď sme prechádzali cez Grand Couloir. Boli sme tam v noci a nič sme nevideli. Je to obrovský lavínový žľab, kde často padajú kamenné lavíny, čo je veľmi nebezpečné. Ak sa tam človek nachádza v tom nesprávnom okamihu, je takmer nemožné vyhnúť sa im.

Zomrelo tam už niekoľko ľudí. Deň po našom odchode sa Grand Couloir stal osudným pre jedného turistu. Nikdy nezabudnem na okamih, keď sme videli, ako vrtuľníkom prenášajú telo zosnulého.

Pamätáš si na nejakú vtipnú príhodu, ktorá sa vám počas turistiky stala?

Áno, deň pred výstupom na Mont Blanc prišli na chatu dvaja mladí chalani, asi 18-roční, úplne nepripravení. Mali otepľovačky, ktoré sú pre turistiku neskutočne ťažké, provizórne lano a výbavu, ktorej nerozumeli. Mysleli si, že výstup zvládnu za jediný deň.

Keď sme zistili, že nemajú žiadne skúsenosti, ukázali sme im aspoň základy, ako sa naviazať na lano. V dobrom sme im vysvetlili, že výstup by bol pre nich príliš nebezpečný. Našťastie si to nechali vysvetliť, vzdali to a rozhodli sa lepšie pripraviť. Bola to úsmevná situácia, ale aj pripomienka, že na takúto turistiku treba prísť naozaj pripravený.

zdroj: Tomáš Jamriško

Mal si počas výstupov momenty, keď si pochyboval, či takýto typ turistiky zvládneš? Ako si sa motivoval?

Áno, mal som taký pocit viackrát. Najviac však, keď sme v noci stúpali, aby sme stihli časový plán. Na začiatku sme neúmyselne zbočili z cesty a ocitli sme sa v strmej skalnej stene. Boli sme asi 100 metrov od chodníka, ale keďže nič nebolo vidieť, dostali sme sa do nebezpečnej situácie. Zhádzali sme veľa kameňov a hrozilo, že by sme mohli spadnúť z veľkého strmého svahu.

Vtedy som mal vážne pochybnosti a rozmýšľal, že to vzdám, ale nemohol som sa len tak vrátiť dole. Nedalo sa vrátiť, takže sme museli pokračovať. Nakoniec sme našli chodník a situácia sa stabilizovala, ale bol to naozaj nebezpečný moment.

V takýchto chvíľach človek nerieši motiváciu. Musíš rýchlo vyhodnocovať situáciu a nič iné neriešiť. Strach nedostáva v tomto momente priestor prejaviť sa. Ide o prežitie. Musel som sa postupnými krokmi oslobodiť od bolesti, ktorú v kríze zažiješ – psychickej aj fyzickej.

Je takýto výstup finančne náročný? Koľko ťa stál?

Dá sa to zvládať aj relatívne low-costovo. Platí sa hlavne za nocľahy na chatách – cena sa pohybuje okolo 30-40 eur na noc, ale ak spíš v base campe v stane, stojí to len asi 15 eur na noc. Čo sa týka jedla, ceny sú vyššie, napríklad porcia špagiet môže stáť okolo 30 eur. Ak však máš svoje vlastné jedlo, náklady sa dajú minimalizovať. Naše náklady boli celkom prijateľné, pretože sme si veľa vecí priniesli.

Samotný výstup vrátane týždňových aklimatizačných výstupov nás vyšiel na zhruba 400 či 500 eur, aj s cestou a jedlom. Výbavu sme už mali, takže sme nemali extra výdavky.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Tomáš Jamriško (@tomino_jamrisko)

Ako vyzerá tvoja tréningová príprava pred takýmito veľkými výzvami?

Snažím sa robiť turistiku pravidelne. Aspoň každý druhý víkend vybehnem v rámci Slovenska na naše kopce a, samozrejme, pravidelne leziem. Okrem športového lezenia ešte aj tancujem. Kombinácia týchto športov predstavuje celý môj tréning. Beh v mojom prípade nehrozí, nemám ho rád.

Pri výstupe bojuješ skôr s hlavou alebo fyzickou kondíciou?

Myslím si, že vo všeobecnosti viac záleží na hlave. Telo je totiž často silnejšie, ako si myslíme. Väčšinu času bojujem hlavne s mysľou, pretože keď niečo začína bolieť alebo už nevládzem, je to často skôr o psychike. Väčšina ľudí nezažije ten okamih, keď naozaj musí bojovať s telom, pretože to väčšinou prichádza len vtedy, keď nás niečo bolí alebo sa cítime úplne vyčerpaní.

Mám skúsenosti, keď moje telo skutočne zlyhalo, ako napríklad pri práci ako vysokohorský nosič. Niesol som na Rysy 65 kg a dostal som také silné kŕče do nôh, že som nemohol chodiť. Bola to už skôr fyzická limitácia.

Nedávno mi zase začalo odchádzať koleno po prebehnutí cez celú Veľkú Fatru (40 km). Takže je to určite niekedy kombinácia fyzickej a psychickej výzvy.

Ak by si sa teraz mal vrátiť späť do svojich začiatkov turistiky, čo by si urobil inak?

Ak by som sa vrátil späť, určite by som sa rozumnejšie balil. Na začiatku som mal tendenciu brať si so sebou zbytočne veľa vecí – pamätám si, že pri svojej prvej viacdňovej túre som mal 35-kilový batoh, s dvoma hrncami, sekerou a zásobou konzerv.

Dnes už viem, že menej je viac. V súčasnosti si so sebou beriem len to najdôležitejšie – vodu, lekárničku a bundu. Na Slovensku je to jednoduché, pretože do 3 hodín sa človek dostane do civilizácie, takže naozaj nie je potrebné zbytočne sa zaťažovať. Toto je fáza, ktorou si musí prejsť každý turista.

zdroj: Tomáš Jamriško

Aký ďalší vrchol by si v rámci turistiky rád zdolal?

Rád by som zdolal najvyšší vrch Rakúska, Grossglockner, to mám v pláne. Takisto mám sen ísť na Kilimandžáro a tiež na Ararat. To sú pre mňa také zaujímavé výzvy. Tento víkend alebo ten budúci plánujem ísť na Lomnický štít.

Veľa cestuješ po svete. Preferuješ skôr aktívne alebo oddychové dovolenky?

Rozhodne preferujem aktívne dovolenky. Nemám veľmi rád klasické oddychové dovolenky pri mori, po jednom dni sa tam nudím. Naposledy sme boli na Malorke, čo by sa mohlo zdať ako oddychová dovolenka, ale Malorka je známa tým, že sa tam lezie water deep solo – lezieš po vysokých útesoch nad morom a padáš do vody.

To mi úplne vyhovuje aj napriek tomu, aké nebezpečné to môže byť. Tiež rád chodím do talianskych Dolomitov na turistiku. Moje dovolenky sú väčšinou aktívne, ale priznávam, že si viem aj oddýchnuť. Niekedy si na hodinu a pol ľahnem na pláž, ale potom už to zase nedávam (smiech).

Počas tvojej moderátorskej kariéry si vyspovedal aj slávneho Hanza. Ako si si rozhovor užil?

Rozhovor s Hanzom bol skvelý, bol to podľa mňa najlepší možný začiatok moderátorskej kariéry. Nemohol som si vybrať lepšieho hosťa. Na začiatku sme boli obaja nervózni, paradoxne to bol jeho prvý väčší rozhovor, takže sme si premiérou prešli obaja. Bolo to super.

Hanz je kontroverzný, bizarný, ale určite nie zlý človek. Niektorí ho možno vnímajú ako namysleného, ale treba ho pochopiť. Je iný, a práve vďaka tomu je úspešný. Vie, čo chce, robí veci po svojom a robí ich dobre. Zhrnul by som to tak, že je to veselý chlap, ktorý si dokáže urobiť srandu aj zo seba, čo veľmi oceňujem.

Je Hanz v skutočnosti taký, ako na jeho videách?

Keď som sa s Hanzom stretol, mal som teóriu, že bude úplne normálny človek a že to, čo ukazuje na videách, je len jeho internetová persóna. Avšak mal som z neho pocit, že je úplne autentický aj mimo kamier.

To, ako sa prezentuje na sociálnych sieťach, je naozaj jeho reálny život a spôsob, akým sa správa. Bol veľmi úctivý, príjemný, uvoľnený a veselý. Vôbec nebol žiadny namyslený človek, skôr naopak – veľmi fajn chalan. Takže za mňa frajer.