Nárast teplôt o 40 °C: Z Antarktídy „miznú“ milióny ton ľadu. Hladina morí radikálne stúpne, varujú vedci

Antarktický kontinent zažíva bezprecedentné zmeny. Historicky najnižšie hodnoty morského ľadu a teploty prevyšujúce priemer o 40 °C sú len vrcholom ľadovca. „Južný oceán a Antarktída fungujú ako planetárny klimatizér a zachytávač uhlíka. Tieto služby sme brali ako samozrejmosť, no teraz pozorujeme dramatické zmeny,“ varujú odborníci.

Ako informuje IFL Science, alarmujúce údaje hovoria, že každú hodinu zmizne z Antarktídy obrovská „kocka ľadu“ s hranou 260 metrov, čo predstavuje stratu 17 miliónov ton ľadu. V porovnaní so situáciou pred tromi desaťročiami sa tempo topenia zrýchlilo šesťnásobne. 

Ľadovec môže zvýšiť hladinu mora o 50 metrov

Najväčšie znepokojenie vyvoláva situácia vo Východnej Antarktíde, ktorá bola donedávna považovaná za stabilnú oblasť.

„Nikde na Zemi nie je väčší zdroj neistoty pri predpovediach nárastu hladiny mora ako vo Východnej Antarktíde, ktorá leží priamo ‚za rohom‘ Austrálie. Samotný Východoantarktický ľadovec obsahuje dostatok vody na to, aby v prípade úplného roztopenia zvýšil globálnu hladinu mora približne o 50 metrov. Dôsledky pre naše pobrežné mestá a infraštruktúru sú obrovské,“ upozorňujú vedci.

Tieto varovania zazneli na mimoriadnom summite v austrálskom Hobarte, kde sa zišlo približne 500 expertov na polárne oblasti. Podľa údajov Austrálskeho antarktického programového partnerstva (AAPP) stúpla za posledných 30 rokov hladina morí o 10,5 centimetra. Ak sa emisie skleníkových plynov neznížia, prognózy predpovedajú nárast hladiny pri austrálskom pobreží do konca storočia až o 80 centimetrov.

Dramatická zmena počasia na Slovensku: Do Európy sa valí „bombogenéza“. Hrozia záplavy, oteplenie a výpadky elektriny

„Nezvratná strata ľadu vedúca k rýchlemu nárastu hladiny morí sa môže udiať počas nášho života,“ varujú odborníci pred prekročením kritického bodu. Jediné riešenie vidia v „hlbokom, rýchlom a trvalom“ znížení emisií skleníkových plynov.

„Každý rok a každá tona emisií sa počíta. Ak nezačneme rýchlo konať, odsúdime súčasné aj budúce generácie na dramatický nárast hladiny morí,“ uzatvára vyhlásenie s dodatkom, že „každý zlomok stupňa má význam“.

Znepokojujúce údaje z Antarktídy

Globálne otepľovanie zanecháva dlhodobo výraznú stopu na najchladnejšom kontinente planéty. Antarktída, známa ako najveternejší a najmenej obývaný kontinent, čelí závažným zmenám, ktoré vedú k zrýchlenému úbytku ľadu.

Štúdia publikovaná v júnovom vydaní Nature Geoscience odhalila nový kritický bod vedúci k „nekontrolovateľnému topeniu“ antarktických ľadovcov. Spôsobuje ho teplá oceánska voda prenikajúca medzi ľad a pevninu, na ktorej sa nachádza. Ľadové kryhy sa topia v dôsledku globálneho otepľovania spôsobeného človekom.

Znepokojujúce údaje prichádzajú z britského Národného inštitútu pre polárny výskum, ktorý zaregistroval neobvykle dlhé obdobie nadpriemerných teplôt počas antarktickej zimy, trvajúcej od marca do októbra. Počas svojej zimy totiž zaznamenala Antarktída tento rok druhý najteplejší júl v histórii meraní od roku 1979.

Priemerná teplota pri zemskom povrchu v júli tohto roka v celej Antarktíde dosiahla hodnotu o 3,1 stupňa Celzia vyššiu, než je obvyklé. Dňa 7. augusta priemerná teplota kontinentu predstavovala -26,6 stupňa Celzia. Merania z júla 2024 odhalili, že teploty pri zemskom povrchu prekročili bežné hodnoty o 3,1 stupňa Celzia. Je to druhý najteplejší júl od začiatku meraní v roku 1979, prekonaný len hodnotami z júla 1981.