Policajná brutalita na Slovensku. „Počet sťažností v poslednom čase narastá. Ľudia si musia byť vedomí svojich práv“ (OMBUDSMAN)

25. novembra 2024 o 15:15

Po nedávnych úmrtiach spojených s policajnými zásahmi rastie podozrenie z policajnej brutality
Ombudsman pripravuje mimoriadnu správu pre parlament

policia, ombudsman, dobrovodsky, verejny ochranca prav

Ilustračná fotografia TASR/Jakub Kotian, Verejný ochranca práv

Po nedávnych úmrtiach spojených s policajnými zásahmi rastie podozrenie z policajnej brutality
Ombudsman pripravuje mimoriadnu správu pre parlament

Slovensko v uplynulých týždňoch zasiahli správy o úmrtiach spojených s policajnými zásahmi. V Košiciach zomrel 48-ročný Ľubomír po brutálnom zákroku. Ďalšou obeťou bol 47-ročný muž, ktorý 16. novembra podľahol následkom použitia tasera. O dva dni neskôr, 18. novembra, zomrel v policajnej cele 56-ročný muž.

Po týchto prípadoch rastie v krajine podozrenie z policajnej brutality. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský v rozhovore pre Startitup prezradil, koľko sťažností na porušenie práv zo strany polície dostáva. Vyjadril sa aj ku komunikácii s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD). Spomína aj na prípad, keď nevedela polícia vydokladovať, čo sa dialo so zadržaným človekom 12 hodín.

Ako často sa na vás obracajú občania so sťažnosťami na policajnú brutalitu?

Počet sťažností v poslednom čase narastá. Je to možno aj tým, že často medializujem prípady, v ktorých došlo k porušeniu práv zo strany polície. Nepovedal by som, že každý podnet smeruje k brutalite ako takej, čiže k tomu najhoršiemu. Ja dostávam sťažnosti, aj keď je niekto nezákonne obmedzený policajtom bez toho, aby došlo k samotnej brutalite alebo napádaniu.

Tvrdím však, že každý by si mal byť v 21. storočí vedomý svojich práv, najmä práva na slobodu pohybu, osobnú slobodu. Už jediná minúta, keď je človeku odňatá sloboda, keď je zaistený, je potrebné, aby štát, teda polícia, vedela vysvetliť, prečo obmedzila človeka na slobode. Či to bolo nevyhnutné a primerané.

Situácia, ktorá sa stala v Košiciach, posmelila ľudí k tomu, aby rozprávali o týchto zážitkoch. Obracajú sa na mňa aj podávatelia, ktorým sa niečo podobné stalo pred rokom, pred dvomi. My všetko skúmame a žiadame si dokumentáciu. Všetko musí byť v rámci evidencie policajného zboru riadne zadokumentované.

O akých počtoch sťažností na policajné násilie za uplynulé obdobie zo strany občanov približne hovoríme?

Momentálne by som povedal, že mi dôjdu dva – tri podnety mesačne, ktoré sa týkajú policajnej tematiky. Stúpajúci trend však bádam najmä od medializácie košického prípadu. Vnímam to pozitívne, pretože si ľudia musia byť vedomí svojich práv. Nemôžu nechať privyknúť štát na to, aby sa „rozťahoval“ na úkor našich práv a slobôd.

Je dobré, že spoločnosť to veľmi citlivo vníma, že sa o tom píšu články, že sa to medializuje. Ale hlavne tí dotknutí, lebo im najviac ubližuje porušovanie práv. Oni pociťujú často aj zahanbenie a degradáciu. Je pre mňa dôležité, aby sa zjednala náprava v živote dotknutého človeka, ale aj aby policajný zbor dostával ľudskoprávne mantinely, aby sa držal ľudskoprávne na uzde.

V cele policajného zaistenia došlo k úmrtiu 56-ročného muža. Je v štáte dostatočná kontrola porušovania ľudských práv na ľuďoch, ktorí sa v cele ocitnú?

Už od začiatku tohto roka odporúčam, že nahrávky by v celách mali byť uchovávané. Nemali by byť vymazané po 48 hodinách. Keď aj chodím na cely a obvodné oddelenia, hovoria, že je problém so serverom, niekde sú nahrávky len online a nedajú sa prehrať spätne.

Určite by bolo treba uchovávať tieto nahrávky nejaký čas, aby sa videlo, či stav človeka v cele bol riadne kontrolovaný. Treba sa pozrieť aj na to, ako lekári potvrdzujú, či je niekto spôsobilý na umiestnenie do cely policajného zaistenia. Niekto, kto je napríklad silne alkoholizovaný, by mal mať dohľad lekára. Je aj taká možnosť, že človek bude v nemocnici strážený policajtom, aby neutiekol, ale bude pod dohľadom odborného zdravotného personálu.