Od mäsiarovej dcéry po kráľovnú dezertov: Andrea sa vypracovala medzi cukrársku elitu, dnes pečie na zámku

Andrea Bučeková je skvelá cukrárka, milujúca mama i tvrdá pracantka. Miluje všetky suroviny sveta a v profesijnom živote jej pomohol Jaroslav Žídek, ktorý ju nepriamo doviedol ku kariére úspešnej cukrárky.

Jej cesta nebola vždy priamočiara a zázemie si už druhýkrát našla v oceňovanom hoteli Šimák Zámok Pezinok. Aký je príbeh Andrey Bučekovej, workoholičky, ktorou sa nazvala ona sama? Dozvieš sa v nasledujúcich riadkoch, píšu Kávičkári.sk.

Andrea, lásku ku gastronómii máš v sebe od detstva?

Som zo 4 súrodencov a náš otec je mäsiar. Vždy sme spoločne varili a pozorovali maminu v kuchyni. Samozrejme, boli sme zapriahnutí do spoločnej prípravy jedla. Zažili sme aj chvíle, keď jedla bolo menej, preto si potraviny a suroviny veľmi vážim a jedlo nevyhadzujem. Tohto pravidla sa držím aj vo svojej práci. Takže sa dá povedať, že lásku k jedlu a jeho príprave som získala už v detstve.

Máš vyštudovanú gastroškolu?

Nie, nemám, ale nie som od nej úplne ďaleko. Som vyštudovaná predavačka potravín. Neskôr som si dorobila maturitu. Vďaka nej môžem robiť aj majsterku deťom – patrí to tiež pod potravinársky odbor. Až neskôr som si spravila potrebné vzdelanie v cukrárčine. Keď som začala pracovať pre City Gastro a mala som na starosti napríklad tvorbu dezertov pre celé letisko.

Čo bolo pre teba v profesijnom živote najzásadnejšie?

Stretnutie s Jaroslavom Žídekom. Predtým, než sme sa spoznali, som pracovala ako kuchárka v jednom podniku. Tam však nejak nezniesli moju dravosť. V jeden pekný deň som išla vo vlaku a jedna kamarátka mi povedala o pracovnej ponuke v Camouflage, kde pôsobil Jardo. Rozhodla som sa to skúsiť.

Hlavný dôvod bol, že som túžila po profesionálnom, no zároveň ľudskom prístupe. Hľadali tam však najmä patissiera na predjedlá, šaláty, polievky a dezerty. To na začiatku nebola moja veľmi silná stránka. Rozhodla však moja pracovitosť a odhodlanosť učiť sa, ktorú si Jardo veľmi vážil. Myslím, že tá rozhodla o mojom prijatí. Jardo bol pre mňa inšpiratívny hneď od prvého dňa, ako sme sa zoznámili.

Ty si však nenastúpila do Camouflage ako cukrárka, je tak?

Áno, je to tak. Ochorela nám cukrárka. Práve v ten večer sme mali mať upečenú tortu do speváckej súťaže SuperStar. Zrazu zaznelo: „Aďo, uděláš dort.“ Ja som mu na to povedala: „Jardo, ale ja som tortu nikdy nepiekla“, a Jardo len dodal: „Chceš tady dělat? Tak ji uděláš!“ Bola som hodená do rieky. Bolo to super.

„Aďo, urobíš tortu!“ Ako nečakaná výzva od Jaroslava Žídeka zmenila život Andrey Bučekovej

GALÉRIA+ 5

Camouflage bola na vtedajšie pomery absolútne inovatívna a o niekoľko rokov popredu. Možno aj desaťročie. Bola som v šoku, keď sme tam dostali vopred mesačný plat, mali sme hodiny angličtiny a pravidelné školenia od top gastronómov. V Bratislave sme hostili mená, ktoré sú vo svete výnimočné. Jardo bol executive chef, Martin Korbelič bol jeho zástupca a pracovala som aj s kolegovcami Tomášom Opletalom, Petrom Duranským i Lukášom Heskom.

Neskôr si vo svojom živote získala novú pracovnú rolu, rolu matky. Ako bolo možné skĺbiť prácu so starostlivosťou o dcérku?

Náročné. Narodila sa mi dcérka Melánia, a keď mala 8 mesiacov, tak už ma Jardo volal do jeho tímu, keď si prenajal hotel Albrecht. Takže som pri mojej dcére pendlovala medzi Mudroňovou a našou domácou adresou. Bol masaker spojiť materstvo, dojčenie a prácu.

Mala som však plnú podporu maminy a veľakrát mi pomohol aj Jardo so svojou Katkou. Pamätám si, ako som 2:30 ráno odchádzala z domu a 11:30 som otvárala dvere, aby som bola s dcérkou.

Aký bol tvoj prvý dezert, na ktorý si bola hrdá?

Asi tá torta pre SuperStar. Vtedy som mala strašné stresy, lebo som o dezertoch nevedela veľa. Na telefóne bol môj kolega Marek Gombaš, ktorý sa tiež zaoberal dezertmi, a veľmi mi pomohol, za čo mu stále ďakujem. Všetci si ju pochvaľovali a mne spadol zo srdca veľký kameň.

Kde si získala základy pre svoje cukrárske umenie?

V Camouflage hosťoval Jean Luc Rocha a Yves Thuriès, ktorý je vlastne kráľom francúzskych dezertov. Jardo ma automaticky dal na trojdňové školenie cukrárstva práve k nim. V Camouflage to bola naozaj práca snov, ktorá bola zážitkom vďaka hosťovaniu zahraničných kuchárov a cukrárov.

Vtedy to bolo niečo unikátne, veľmi vzácne. Prvýkrát som videla, že cez celý stôl bol položený tuniak žltoplutvý alebo ustrice. Bola to chuťová inšpirácia. Raz, keď bol Jardo v Afrike a doniesol nám ochutnať mäso z antilopy, to bol tiež gurmánsky zážitok.

Takže za tvojou inšpiráciou a kombinovaním chutí je aj gurmánstvo?

Vďaka Jardovi a jeho neustálej práci prinášať niečo nové mi prešlo jazykom veľa chutí – netradičných až exotických kombinácií. Som pravý gurmán, rada ochutnám všetko nové a netradičné. Môj otec je mäsiar, takže určite to pomohlo k tomu, že rada ochutnám naozaj všetko. Neexistuje jedlo alebo potravina, ktorá by mi nechutila. Vďaka tomu mám schopnosť, že rada spájam veci a vymýšľam nové kombinácie. Považujem to za základ môjho úspechu.

My Slováci sme skôr konzervatívni, čo sa týka chutí aj dezertov. Proste sa bojíme, nie sme takí odvážni. No myslím si, že teraz sa to už prelomilo a čoraz viac sa z nás stávajú gurmáni a pôžitkári v pravom zmysle slova.