Každý siedmy dospievajúci trpí duševnou poruchou. „Výrok, že mladí ľudia z problémov vyrastú, je mýtus.“ (PSYCHOLOGIČKA)

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpí každý siedmy dospievajúci nejakou formou duševnej poruchy, pričom najčastejšie ide o depresiu a úzkosti. Toto alarmujúce číslo odhaľuje naliehavosť riešenia otázky duševného zdravia mladých ľudí. 

„To, že mladí ľudia z problémov vyrastú a že sa ich duševné ochorenia v takom mladom veku ešte týkať nemôžu, je mýtus.“

So psychologičkou Mgr. Natáliou Meliš-Čuga, ktorá sa dlhodobo venuje problematike duševného zdravia mládeže, sme sa v rozhovore rozprávali o generačných rozdieloch, vplyve sociálnych sietí, ako aj praktických radách, ako rozpoznať a zvládať prvé príznaky psychických problémov. 

• Prečo trpí každý siedmy dospievajúci duševnou poruchou?
• Prečo je dôležité hovoriť o duševnom zdraví mladých ľudí?
• Aké sú spoločenské stigmy spojené s touto témou?
• Ako môžu rodičia, učitelia alebo kamaráti rozpoznať prvé príznaky depresie alebo úzkosti u mladého človeka?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí duševnou poruchou každý siedmy dospievajúci, pričom depresia a úzkosti vedú štatistiky, ako najčastejšie príčiny ochorení. Prečo je tomu tak?

Depresie a úzkosti sú najčastejšie diagnostikovanými ochoreniami a ich priemerný nástup sa pohybuje v období dospievania. Až 75 % chronických duševných ochorení sa prejaví do veku 24 rokov a 50 % duševných ochorení sa prejaví už pred 14. rokom človeka. Obdobie dospievania prináša mnoho výziev a míľnikov, prechádzame náročnými fyziologickými i psychickými zmenami, sme vystavení stresu napríklad po prestupe zo základnej na strednú školu, tvorí sa naša osobnosť a identita. Začíname svet vnímať viac kriticky a v kontexte, naše emócie sú búrlivejšie a učíme sa postupne, ako s nimi pracovať. A to je len zlomok vývinových špecifík tohto obdobia.

Pandémia covidu a karanténa veľmi negatívne ovplyvnili duševné zdravie mladých ľudí, tým že sa nemohli prirodzene socializovať so svojimi rovesníkmi, učili sa z domova a vypadli zo svojich každodenných aktivít. Reakcia úzkosťou a strachom z budúcnosti alebo smútkom a pesimizmom sa tak mohla stať častejšia, a pri nedostatočnom podchytení sa rozvinúť do úzkostne-depresívnej symptomatiky.

Prečo je podľa vás dôležité hovoriť o duševnom zdraví mladých ľudí?

Práve z dôvodov, že sú tieto ochorenia a ich nástup v adolescencii časté, je dôležité o nich hovoriť. V období dospievania môžeme odchytiť veľa varovných signálov a pomôcť mladým ľuďom svojim problémom či pocitom porozumieť. Oni zatiaľ nemajú dostatočne osvojené metódy zvládania situácií a emocionálnej regulácie. Puberta je síce náročná a špecifická, ale to, že z problémov mladí ľudia takpovediac vyrastú a že sa ich duševné ochorenia v takom mladom veku ešte týkať nemôžu, je mýtus.

Chrípka a zápal pľúc patria medzi hlavné príčiny úmrtí dospelých: Pozor na závažné komplikácie (ODBORNÍK)

Ako sa zmenila situácia v oblasti duševného zdravia mladých za posledných 10 rokov?

O duševnom zdraví sa začalo viac hovoriť, zdravie totiž znamená prítomnosť fyzickej, psychickej i sociálnej pohody. Návšteva psychológa či terapeuta už je vo väčších mestách u mladých ľudí viac-menej normalizovaná, na školách sa začala obsadzovať pozícia školského psychológa, čo v zmysle prevencie i intervencie u mladých ľudí veľmi pomáha.

S nástupom sociálnych sietí sa k slovu dostali i ľudia a organizácie šíriace myšlienky osvety a destigmatizácie, zdieľajú sa príbehy náročných životných situácií i psychických problémov konkrétnych ľudí. A spomenúť musím znovu i pandémiu, ktorá síce bola rizikovým faktorom pre vznik a rozvoj duševných ťažkostí, zároveň ale dal i priestor hovoriť o potrebe duševnej hygieny a pomoci tým, ktorí sa psychicky trápia.

Aké sú spoločenské stigmy spojené s touto témou?

Častým mýtom je, že mladí ľudia ešte nič poriadne nezažili, tak nemajú dôvod sa trápiť. Akoby na psychické ochorenia kvôli nízkemu veku nemali nárok. Alebo že je za každým ich trápením a problémom puberta a dospievanie. Tiež sa môže vyskytovať mylný názor, že medikácia dieťaťu zmení celú osobnosť a poškodí ho. Táto stigma má, bohužiaľ, najväčší dopad na ľudí, ktorí odbornú pomoc potrebujú, a zo strachu z predsudkov sa ju boja vyhľadať.

Ako môžu rodičia, učitelia alebo kamaráti rozpoznať prvé príznaky depresie alebo úzkosti u mladého človeka?

Dôležitým varovným signálom je ZMENA v tom, ako daného človeka poznáme, výrazné dlhodobejšie zmeny v jeho správaní, nálade, socializácii, prežívaní. Z hľadiska správania to môže byť napríklad pozorovateľný telesný nepokoj, ako trasenie rúk či potenie, ďalej zmena v mimike či očnom kontakte, uzavretosť, únava, môže sa objaviť i pokles záujmu o svoj vzhľad a hygienu. Nálada sa môže nečakane meniť hore a zas dole, alebo daný človek pôsobí konštantne smutne, skľúčene. V oblasti socializácie sa často začne izolovať, nezapájať sa do konverzácie či vyhýbať priateľom a aktivitám. Zmena môže tiež nastať v dochádzke do školy, náraste absencií, častých nosení poznámok či zhoršení prospechu. V neposlednom rade sa môže objaviť sebapoškodzovanie.

Hmyzí burger a parmezán z červíkov. Slovák Adam vyrába jedlá budúcnosti, ich výhodám ľudia nechcú veriť

Akú úlohu zohráva v prevencii duševných ochorení škola a vzdelávacie inštitúcie?

Veľmi dôležitú, pretože práve triedni učitelia môžu dieťa poznať dlhodobo, v priereze niekoľko rokov, a všimnúť si zmeny varovných signálov. Je dôležité, aby následne učitelia vedeli, na koho sa môžu obrátiť a s kým konzultovať, v ideálnom prípade je to školský psychológ, výchovný poradca či psychológ z centra poradenstva a prevencie. U maloletých je vhodné po dohode s dieťaťom kontaktovať zákonných zástupcov, v prípade ohrozenia života a zdravia okamžite. Z hľadiska prevencie je dôležité v škole šíriť informácie o duševnom zdraví a ochoreniach, tému tým pádom destigmatizovať a otvárať, a tiež hovoriť o krízových linkách a možnostiach pomoci. Napríklad prevenčnými aktivitami v triedach či infografikami na nástenkách v budove školy.

Existuje súvislosť medzi akademickým tlakom a vznikom duševných porúch?

U predisponovaných jedincov môže byť silný tlak na výkon, známky, súťaživosť a porovnávanie sa medzi spolužiakmi, jedným z rizikových faktorov pre vznik a rozvoj psychických ochorení.

Ktoré aktivity alebo zmeny v každodennom živote môžu ľuďom pomôcť zvládať stres a zlepšiť ich duševné zdravie?

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.

Účet už existuje, prihlás sa!

Pre dokončenie platby je potrebné sa prihlásiť.

(Zabudol som heslo)

Prihlásiť sa

Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail

Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.

Overiť e-mail Prihlásiť sa

Máš účet? Prihlás sa!

Staň sa členom Startitup PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.

Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.

Mesačné predplatné 5,99€

Bez reklám

Prístup k odomknutému článku

Exkluzívne benefity

Celá ponuka / Kód

Nechcem odoberať PREMIUM newsletter a Startitup Group newsletter s obsahom a ponukami Startitup a jeho obchodných partnerov.

Karta

(Zabudol som heslo)

Súhlasím s Podmienkami ochrany súkromia, Podmienkami používania , Všeobecnými obchodnými podmienkami a Podmienkami TrustPay.

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Ako môžu sociálne médiá ovplyvniť duševné zdravie ľudí?
• Ako rozlíšiť bežné pubertálne výkyvy nálad od skutočnej depresie?
• Existujú generačné rozdiely na chápanie duševného zdravia?
• Ktoré aktivity alebo zmeny v každodennom živote môžu ľuďom pomôcť zvládať stres a zlepšiť ich duševné zdravie?

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
• Exkluzívne benefity

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.

Platba

Registrovať a zaplatiť

Zabezpečené šifrovaním

Platobné operácie sa odohrávajú na zabezpečených certifikovaných platformách spĺňajúcich tie najvyššie PCI DSS štandardy bezpečnosti.

Zrušiť predplatné môžeš kedykoľvek. Súhlasím s poskytnutím predpaltného a bol som poučený, že odsúhlasením jeho poskytnutia strácam právo na odstúpenie.