Povstalci využili oslabenie „osi zla“, pod Asadom sa trasie stolička. Jeho pád hrozí ďalšou katastrofou

Keď Bašár Asad v roku 2000 po otcovej smrti prevzal vedenie Sýrie, mnohí do tohto mladého muža vkladali nádej. Očakávali, že tento očný lekár, ktorý študoval v Londýne a snažil sa budovať imidž podľa západných politikov, spustí v krajine skutočné reformy a zlepší kvalitu života.

Ich očakávania sa však nenaplnili a Bašár Asad pokračoval v šľapajach otca Háfiza Asada, pričom nechýbalo ani prenasledovanie politických oponentov.

Nie je preto prekvapením, že protesty v rámci Arabskej jari sa rozšírili aj do Sýrie a požadovali Asadovo odstúpenie. Ten však na tieto výzvy nereagoval a namiesto toho voči protestujúcim krvavo zaútočil. Práve krvavé potlačenie protestov rozpútalo občiansku vojnu v Sýrii. Krajinu zahltil chaos, proti režimu bojovali mnohé frakcie, ktoré často bojovali aj proti sebe. Tretinu územia Sýrie dokonca ovládli teroristi z Islamského štátu, ktorí na ňom vyhlásili kalifát.

Boje si vyžiadali státisíce mŕtvych civilistov a milióny utečencov, ktorí zaplavili Európu a Turecko. Asadov režim mal údajne použiť aj chemické zbrane. Sýrskemu diktátorovi sa neskôr za pomoci Hi*balláhu, Iránu a Ruska podarilo získať späť veľkú časť územia, ktoré kontrolovali povstalci. Výnimkou boli provincia Idlib, posledná bašta povstalcov často sunnitských islamistov, a severovýchod krajiny, kde územie kontrolovali sýrske demokratické sily, ktorým dominujú Kurdi. Práve tí sa vyznamenali v boji voči extrémistom z Islamského štátu.

Za posledné štyri roky nenastal výrazný posun v bojoch a konflikt sa považoval viac-menej za zmrazený. Teraz však povstalci vycítili šancu – Asadovi podporovatelia majú plné ruky práce s vlastnými záležitosťami. Preto spustili ofenzívu, ktorej úspech podľa expertov prekvapil aj povstalcov samotných. Podarilo sa im dobyť Aleppo, ktoré sa donedávna pýšilo prívlastkom najľudnatejšieho mesta Sýrie.

Bez Ruska by Asad povstalcov nevytlačil 

Podľa expertov však nie je až také nečakané, že sa našli aktéri, ktorí sa súčasnú situáciu rozhodli využiť.

„Majte na pamäti, že sýrska vláda je už mnoho rokov zapojená do občianskej vojny, a je podporovaná tromi hlavnými hráčmi: Iránom, Ruskom a Hi*balláhom. Všetci traja títo hráči boli rozptyľovaní a oslabení konfliktmi inde,“ povedal v relácii „Meet the Press“ televízie NBC poradca prezidenta Joea Bidena pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

„Nie je teda žiadnym prekvapením, že vidíte aktérov v Sýrii vrátane rebelov, ktorí sa to snažia využiť. A to je presne to, čo urobili za posledných niekoľko dní,“ dodal Sullivan.

zdroj: TASR/AP, Ghaith Alsayed

Najcennejším podporovateľom Asadovho režimu je Rusko. Irán a Hi*balláh podporujú Asada už od začiatku občianskej vojny, pričom až zapojenie Ruska v roku 2015 prinieslo výsledky. Rusko využívalo hlavne svoje letectvo a rozsiahle bombardovanie, ktorým sa podarilo prinútiť sýrskych povstalcov k ústupu. Rusko má v Sýrii stále základne a hlásené boli aj straty na životoch ruského personálu.

Kremeľské sily sa zapojili do potlačenia novej ofenzívy rebelov, no zatiaľ chýba taká intenzita, aká bola pozorovaná v minulosti. Dôvodom je zrejme fakt, že Rusko sústredí väčšinu svojich síl na vojnu na Ukrajine, ktorá je pre Moskvu prioritou. Je tak otázne, či na Blízky východ pošle nové posily. Isté je, že Kremeľ tento vývoj rozzúril a generál Sergej Kisel, ktorý velil v Sýrii, mal byť podľa ukrajinských spravodajských služieb odvolaný. Informuje o tom Euromaidan Press. Ruský generál bol do Sýrie prevelený práve po nepresvedčivých výsledkoch na Ukrajine.

Sýrsky diktátor ostal sám 

Zaneprázdnený bol aj Hi*balláh, ktorý v minulosti na boj v Sýrii premiestnil svojich najlepších bojovníkov. Po udalostiach zo 7. októbra 2023, keď teroristi z Ha*asu zaútočili na Izrael, Hizballáh stiahol svojich bojovníkov naspäť do Libanonu.

Izraelská kampaň navyše zasadila Hi*balláhu tvrdé rany, keď odstránila množstvo ľudí z vedenia teroristickej organizácie a zlikvidovala aj samotného lídra Hasana Nasralláha. Veliteľská štruktúra organizácie je teraz výrazne oslabená.

Z hanblivého očného lekára v obleku sa stal jeden z najkrvavejších diktátorov. Bašár Asad sa stal opäť prezidentom Sýrie

To isté platí aj pre jeho podporovateľa Irán, ktorý je výrazne oslabený po izraelských úderoch, strate svojich proxy síl, a krajinou navyše lomcuje ekonomická kríza.

„Asad dokázal prežiť občiansku vojnu vďaka všetkej pomoci, ktorú dostal, a tá je preč,“ povedal pre New York Times expert na Blízky východ Joshua Landis, ktorý pôsobí na Univerzite v Oklahome.

„Teraz je úplne sám,“ povedal na adresu sýrskeho diktátora, ktorý sa už do takej miery nemôže spoliehať na svojich spojencov, ktorí spoločne so Severnou Kóreou a Čínou dostali prezývku „nová os zla“.

Načasovanie tohto kroku môže byť tiež kľúčové. Hizballáh len minulý týždeň podpísal dohodu o prímerí s Izraelom. Povstalci tak využili čas, kým by bojovníci tejto organizácie mohli doraziť do Sýrie.

Obavy z islamského extrémizmu 

Experti sa však zhodujú, že je predčasné Asada odpisovať. Množstvo obyvateľov Sýrie ostáva v občianskej vojne neutrálnych alebo priamo podporuje Asada. Dôvodom nie je, že by zachovávali sympatie k prezidentskému diktátorovi, skôr sa obávajú, že Asad je menším zlom. Sýrsky vodca označuje svoju vládu za sekulárnu, zatiaľ čo medzi povstalcami sú skutoční islamskí extrémisti.

Množstvo Sýrčanov zažilo, čo islamský extrémizmus znamená, v podobe Islamského štátu, ktorý zaberal tretinu územia. Vytlačiť sa ho podarilo predovšetkým kurdským silám podporovaným Spojenými štátmi, ktoré majú v Sýrii taktiež základne.

zdroj: TASR/AP, Omar Albam

Obavy obyvateľov krajiny sú opodstatnené. Hlavnou organizáciou, ktorá ofenzívu spustila, je Haját Tahrír al-Šám (HTS). Ide o subjekt, ktorý je spájaný s al-Káidou a niektorí jeho členovia sa netaja tým, že by zo Sýrie urobili najradšej kalifát. Európska únia, Turecko, Veľká Británia či Spojené štáty túto organizáciu považujú za teroristickú. O to sa opierajú aj vyhlásenia samotného Asada, ktorý tvrdí, že bojuje s teroristami.

Podľa expertky na džihádistickú komunikáciu Mini Al-Lami, ktorá pracuje pre BBC, sa organizácia snaží komunikovať neutrálnejšie a vyhýba sa džihádistickému jazyku a islamistickým odkazom. Dôvodom je snaha získať väčšiu podporu a nechutenstvo obyvateľov Sýrie k islamistickému extrémizmu. Do ofenzívy sa zapojili aj menšie sunnistské organizácie, ktoré podporuje Turecko. Okrem toho časť Aleppa majú ovládať Kurdi.

Povstalci zlepšili velenie i výcvik 

Experti tvrdia, že povstalci sa museli na ofenzívu pripravovať dlhší čas. Zlepšiť sa malo aj velenie, čo zrejme prinieslo výsledky.

„Zlepšili výcvik, velenie a riadenie, úroveň organizácie, úroveň koordinácie, existuje jediné vedenie a to je veľmi odlišné od toho, čo sme mali predtým,“ uviedol pre Washington Post analytik Jerome Drevon, ktorý pôsobí v Medzinárodnej krízovej skupine.

Irán môže nechať svojho spojenca, aby sa potrápil s protiúdermi. Zrejme ale nebude riskovať, že padne aj Damask, kde je skutočné sýrske mocenské centrum.

Pád Asada by vďaka nejednotnej opozícii mohol uvaliť krajinu do chaosu a boj by mohol nastať i medzi jednotlivými frakciami, ako sa to stalo v prípade Líbye. Obavy vyvoláva aj scenár, pri ktorom by sa k moci dostali radikálni islamisti.